My, čo zápasíme s Bohom

Jordan B. Peterson

Úvod

Tichý príjemný šelest

• Na svet nazeráme prostredníctvom hierarchie hodnôt. Je to mana na cestu neznámym územím, kde by sme inak zablúdili. Preto vnímame v súlade s naším cieľom.
• Väčšina komunikácie je opisom cieľa
• uchvacujú nás hrdinovia so vznešenými cieľmi, a ak sme odvážni, želáme si, aby nás tiež uchvátil ich duch.
• Biblia je základom západného sveta
• Boh je v tomto prípade duch vedúci nahor.

Na počiatku

Boh ako tvorivý duch

• Všetko stvorenie sa aj napriek nedotknutosti stále usiluje ísť nahor, ďalej sa rozvíjať.
• Text opisuje Boha ako proces alebo ducha s cieľom, aby všetko existovalo a prekvitalo, a ako ducha, ktorého jednoducho vedie láska.
• ustavičným prudkým pohybom na hor, od dobrého k veľmi dobrému
• sme sa zoznámili Božím charakterom
• procesu, ktorý premieňa chaos a pravdepodobnosť na obývateľný a dobrý poriadok, ktorý ašpiruje byť veľmi dobrým
• s výzvou, aby sa doň ľudské bytosti zapájali

Duch človeka na najvyššom mieste

• človek nemá úplne vyčerpať planétu, pretože taká stratégia by s generačného hladiska veľmi rýchlo odporovala príkazu plodiť sa a množiť sa.
• “Podmaniť si” neznamená vládnuť.
• Podmaniť si preto neznamená kontrolovať a riadiť, ale položiť všetko na správne miesto, všetko náležite ohodnotiť tak, aby nevznikla krivda

Skutočnosť a jej znázornenie

• svet vidíme cez štruktúru, ktorá keď ju verbalizujeme alebo zdramatizujeme, je príbehom.
• zo zlého semena vyrastie trpké ovocie
• jadro už existovalo, ľudia ho rozpoznali, ale neskôr ignorovali, ľahostajne naň zabudli alebo ho doslovne odmietli, opustili alebo nechali umrieť
• Hrdinu prehltla obluda a teraz žije polovičatý život v jej útrobách
• Dve božstvá potešenia a moci môžeme považovať za duchov, ktorí nevyhnutne povstanú a ovládnu kultúru, keď sa spochybní vyššia monoteistická jednota.
• Svet nemôže prežiť, ak vládne sex alebo moc.
• Svet náležitého zvrchovaného poriadku riadi a musí riadiť vzorec boja s chaosom, úsilia ísť nahor, pravdy a dobrovoľnej obety presne tak, ako je to hlboko a pochopiteľne zachytené v biblických knihách. Keď sa vedome a usilovne snažíme dostať preč od pekla totality alebo bolestivej bezvýznamnosti nihilistického a nenásytného vyzdvihnutia rozmarov obmedzeného ja voči dobrému a veľmi dobrému poriadku, vzývate toho najhlbšieho ducha, aby vás posadol.
• Drak chaosu predstavuje hojnosť nezaradených alebo dokonca nepozorovaných možností.
• chaos vody
• veľká Matka, najprvotnejšie zjavenie chaotickej sféry možností uprosted domény priamej skúsenosti.
• Predstavuje všestrannú lásku a starostlivosť, nevyhnutný predpoklad života v najkonkrétnejšom význame zároveň najväčšiu prekážku samostatnej realizácie, ak pochybí.
• Je odvekým tyranom, ktorý môže povstať a povstáva, keď štruktúra zostarne, skostnatie alebo sa dobrovoľne zaslepí.
• hrdina, ktorý aktívne tvorí tvorí svet a obnovuje procesy podmaňovania a pomenovávania, čo Boh primárne zveril Adamovi.
• Hrdinovy vždy oponuje istý protivník, uzurpátor, duch Kaina a Lucifera, ktorý pyšne a trúfalo namieta voči skrytému vesmírnemu poriadku a jeho tvorcovi.
• Dafoe vnímal, že Adam potrebuje (tak ako nakoniec usúdil aj Boh) seberovného, spoločníka, niekoho, s kým sa bude deliť o myšlienky, pozorovania, radosti, zámery, konanie.
• S ohľadom na rovnosť bol preto človek sám, a preto potreboval spoločníka

Eva z Adama

• Eva vznika oddelením od nevedomého Adama
• Úlohou Evy je byť pomocníčkou
• Najužitočnejšie je považovať Evu za čosi ako užitočného súpera alebo spoluhráča
• Eva je rovná Adamovi. Jej úlohou je zamerať partnerovu pozornosť na veci, ktoré by inak prehliadol počas starostlivosti o to, čo mu bolo zverené.
• Adam usporadúva, pomenováva a podmaňuje si. Príroda a Boh predurčujú Evu, aby sa prihovárala za utláčaných, prehliadaných a vytlačených na okraj a aby na tieto starosti upriamila Adamovú pozornosť.
• Stabilizuje poriadok jednotlivcov a spoločnosti a zaisťuje súlad
• Zároveň hlasne volá po tom, aby súcit a nič iné ako súcit slúžil ako skutočný znak jej morálnej nadradenosti.
• Adam si samoľúbo, arogantne a uzurpátorsky nárokuje na to, že môže prestavať svet tak, aby sa jeho súčastou stali had a jeho ovocie presne tak, ako sa doň začlenila Eva, bez ohľadu na to, aké nerozumné sú jeho nároky.

Na Boží obraz

• Na Boží obraz - znamená to, že ľudský duch vo svojej podstate existuje na hranici medzi poriadkom a chaosom.
• Dobrý panovník sa stal avatarom ducha Marduka, božstva, ktoré podobne ako Boh z knihy Genezis oddeľovalo dobrý poriadok od chaosu a príležitosti v dôsledku večného boja medzi pravekou matkou dračicou Tiamat
• Kristus - kráľ kráľov a Pán pánov. Je duchom, podstatou alebo stelesnením zvrchovanosti
• V dôsledku boja s hadom alebo drakom sa z neho stal stvoriteľ a uzdravovateľ nemravného sveta
• Desivý boj o jednotu duše aj spoločnosti
• Ako model nasledovania, osobnosť, ktorej konanie je vzorom pre všetko konanie v kráľovstve
• Kto by nás mal viesť? Nie ten najsilnejší. Ani najbohatší. Ani najlepší manipulátor a machiavelista. Ale pozorný a idealistický hovorca, osoba, ktorá najpozornejšie sleduje druhých a rozpráva najlepší príbeh minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Čo by malo vladnuť? Nie moc. Ani nezrelý pôžitkársky rozmar prítomnej chvíle, dokonca ani nie v tej najsilnejšej a najsexuálnejšej podobe
• Horizont budúcnosti sa odjakživa podobá chaosu možností, ako o tom čítame v prvých veršoch knihy Genezis.
• Sklonom k anachronizmu, slepote, gigantizmu a tyranii.
• Ľudia vo vedúcich pozíciách preto musia slúžiť božskej osobnosti a starať sa o ňu, spájať a zjednocovať obavy, zbierať, miešať a komunikovať idealistické potreby a želania, premieňať zákon, nevyhnutnú, ale mŕtvu minulosť na živé a sprevádzajúce Slovo
• Štát sa musí podriadiť Logu jednotlivca
• Popieranie a odstránenie Loga jednotlivca prinieslo so sebou tyranské totalitné režimy 20. storočia.
• Ak štát zabráni jednotlivcom, ktorých zastupuje, byť pozorný a hovoriť pravdu, skostnatie. Pretrvávajúca sloboda schradne a umrie v záchvate sebadeštruktívnych a čoraz demoralizujúcejších klamstiev. Také víťazstvo je podobné víťazstvu zlého kráľového brata, temného, nepoddajného, egoistického strýka (vyhnaného, ale skutočného) princa. Prináša len mor, stagnáciu, vyschnutie vody života.
• Tyran potláča a zároveň sa snaží nahradiť Loga. Otroci sú príliš vystrašení a leniví, maloverní a v skutočnosti arogantní, a tak sa v nich Logos nezjaví. Útlak a nevoľníctvo zatracujú jednotlivca aj štát, “zatracujú” nielen v zmysle bežnej smrti, ale vytvárajú doslovné peklo.
• úprimný odpor k nátlaku a sile, slabosti alebo pôžitkárstvu, nezrelosti a nezodpovednosti, vďaka ktorej dochádza k donucovaniu a násiliu.
• Opakom otroctva a sily je zo zásady úprimné presvedčenie - náboženské presvedčenie
• tyrania nie je morálna, či už sa prejavuje v rámci duše, rodiny, mesta alebo štátu. Kráľ, bez ohľadu na jeho moc, sa musí skloniť pred zvrchovanosťou.
• existuje “nebeská skutočnosť”, ktorá je navždy a skutočne nadradená akémukoľvek pozemskému alebo svetskému panovníkovi alebo princípu a zákonu.
• neveríme v nič a následne trpíme úzkosťou, ktorá ničí nádej a destabilizuje spoločnosť? Ako vyzerajú manželstvá, rodiny, priateľstvá a spoločnosti, ktoré veria v “Boha nad nami”, a ako vyzerajú tie, v ktorých ho nahradí iný základ alebo cieľ?
• ak odmietneme tento základný kameň, nahradí ho tyrania alebo otroctvo
• Tyrania a otroctvo sa nevyhnutne spája s nadvládou pôžitkárskeho rozmaru a krátkodobého, nezrelého a sebeckého pocitu naplnenia túžob

Adam, Eva, pýcha, sebauvedomenie a pád

Obraz Boha v rajskej záhrade

• Zakaždým keď čelíme niečomu skutočne nepoznanému, sme povinní vykročiť vpred s vierou. Iná možnosť je naozaj desivá.
• Záhrada. Archetyp domova, kde kultúra alebo poriadok (steny) a príroda a chaos (rastliny, stromy, vtáky, zvieratá) spolu nažívajú v náležitej rovnováhe.
• Chceme a potrebujeme vlastniť oplotenú a ohraničenú záhradu.
• Pracujeme, aby sme dosiahli cieľ a víziu zasľúbenej zeme. V práci nachádzame pokoj a šťastie.
• Muž a žena stvorení na Boží obraz potrebujú vhodné prostredie v rovnováhe medzi kultúrou a prírodou, medzi poriadkom a chaosom. Je to miesto, v ktorom môže prebývať vyššie vedomie.

Pýcha verzus posvätný morálny poriadok

• zákazu jesť ovocie z jedného zo stromov poznania v strede raja
• harmónia ustavičného sa zlepšovania
• Axiómy a základy nás chránia pred ničivým chaosom a neporiadkom, ktorý rozkladá a požiera nádej a dusí nás.
• (Tým) veľkým hriechom pýchy je spochybňovať to, od čoho všetko ostatné nutne závisí.
• To, čo je konečne a známe, obklopuje to, čo je nekonečné a neznáme. Prvé sa nedokáže včleniť do druhého, a ak sa o to pokúsi a prekročí svoje možnosti, riskuje zánik.
• okraj môže existovať okolo jadra, ak sa obe časti o seba starajú
• Novosť sama o sebe je formou stimulujúcej odmeny.
• Okraj predstavuje rozmanitosť, preto ho nemôžeme oslavovať, pretože by tak získal najvyššie postavenie.
• Čo zastaví nekonečný úpadok pochybností tvárou v tvár absolútnej neznalosti? Pýtať sa prečo, prečo, prečo, prečo, prečo. A neprestať.
• paralyzujúca nečinnosť alebo roztrieštená zmetenosť. Deje sa to, keď spochybnia integritu alebo existenciu najvyššej úrovne.
• Axiómy tradičnej morálky sú kolmi v zemi a barlami tradície. Každú z nich sprevádza had, živý duch, tvorca a ustavičný obnovovateľ tradície.

Neúplnosť Adama a príchod Evy

• “Nebesá nepoznajú takú zlosť, ako je láska v nenávisť zmenená, ani peklo takú zúrivosť, ako je pohrdnutá žena.”
• Muži zase pod vplyvom zvýšenej citlivosti žien ťažia z prehĺbenia svojho sebauvedomenia a následne vedomia a zároveň znášajú záťaž v podobe prísneho hodnotenia a odmietnutia, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tohto daru.

Večné hriechy Evy a Adama

• v optimálnej rovnováhe medzi štruktúrou a príležitosťou.
• Každá periféria obsahuje ešte extrémnejšiu perifériu.
• Had predstavuje okraj, dokonca niečo obludné (skutočný a pravý jedovatý prvok)
• “Môj súcit je otvorený všetkému. Môže premeniť a zahrnúť aj smrteľný jed. Môj súcit je absolútny, takže dokáže premeniť jed na skutočnú poživeň, ktorá nás osvieti.”
• Had je “subtílny”, má masku a číha, predstiera, že je niekým, kým nie je.
• Evin hriech spočíva v tom, že načúva lichôtkam odvekého hada. Čo je Adamovým hriechom? Ten nekonečne načúva Evinmu hlasu.
• U Evy ide o narcizmus spojený s súcitom: “Som Matka, ktorá príjíma všetkých.” Adamov hriech znie takto: “Môžem premenovať a prestavať poriadok na neurčitý čas tak, aby som očaril Evu.”
• Materinský súcit je duchom ženskosti vlastný každej žene. Nemala by sa ním pýšiť, pretože ho nezískala vlastným úsilím.
• Koľko utrpenia sveta je dôsledkom trúfalého prekračovania hraníc a túžby uzurpovať si a nárokovať niečo, čo nevieme riadiť, čo si nezaslúžime alebo čomu by sme mali slúžiť, namiesto toho, aby sme sa to pokúšali falošne ovládať?

Večný had

• podľa ich ľubovôle vylepšovať, meniť a definovať dobro a zlo.
• vládnuť, “hoc v pekle”
• s aroganciou múdrosti
• je úctyhodnou povahovou črtou ženy upriamovať pozornosť muža na to, čo je zraniteľné a zanedbávané, ale to všetko sa môže kontraproduktívne umocniť pokušením narcistickej pýchy.

Ovocie hriechu - nahé utrpenie

• starostlivá (Eva) alebo schopný (Adam)
• na strane súcitu, dusíme deti prílišnou starostlivosťou
• na strane usporiadania sveta a poriadku, môžeme živiť vlastný narcizmus tým, že pred druhými zveličujeme svoju hodnotu.
• niektoré pády sú iba následkom rastu. Ľudia zanechávajú detinskú naivitu (neobíde sa to bez bolesti), keď začnú čeliť základným pravdám o ľudskom živote, drstnosti prírodného sveta, tyranii spoločenského sveta, hriešnym, impulzívnym a pôžitkárskym tendenciám pokúšaného jednotlivca.
• skúsenosť sebauvedomenia sa úzko spája s neurotickým utrpením
• so sebauvedomelým utrpením sa spája nebezpečné pokušenie manipulovať, aby sa z bolestivého stavu vlastného uvedomenia a hodnotenia stalo niečo dobré. To sa deje, keď “musím manipulovať iných, aby o mne dobre zmýšľali” nahrádza “musím sa stále obetovať službe pre svoje budúce ja a ostatných”.
• neurotizmus sa negatívne spája s akademickým a kariérnym výkonom.
• Žena viní muža za kritické poznámky a nedostatky spoločenského poriadku, neschopnosť naplno prijať všetko, čo volá po začlenení. Muž viní ženu z toho, že mu odkryla vlastné nedostatky a ešte horšie, poukázala na Adamovo veľké rozhorčenie nad štruktúrou bytia
• hovoriť “áno” všetkému v živote bez ohľadu na utrpenie
• sebauvedomenie človeka sa nevyhnutne spája s utrpením a odcudzením sa božskému.

Vyhnanie z raja a ohnivý meč

• Raj by jednoducho nebol rajom, ak by sa v ňom nachádzalo niečo nevhodné.
• otázka sa musí nachádzať na hranici medzi poriadkom a chaosom, obsahovať prímes niečoho skutočne nepoznaného. To platí pre všetku hodnotnú komunikáciu s informačnou hodnotou
• z mníšskej tradície, čím vyjadruje túžbu po zjednotení smerom nahor.
• “Verím tomu len preto, lebo si to nevyžaduje námahu?”
• ak mierime, síce nevedomky, k niečomu iného ako k tomu najvyššiemu, odtiaľ bude pochádzať aj odpoveď, ktorú hľadáme
• Sme náchylní ponechať to, čo nás desí a ešte nepoznáme, vo sfére nepoznania. Preto sa v príbehoch to najcennejšie zobrazuje v podobe pokladu alebo panny, ktoré zvyčajne stráži drak. Bohu najpríjemnejšia obeta spočíva v pokuse nájsť všetko, čo nám hatí cestu vpred. Preto je nevyhnutné obetovať to najmilovanejšie.
• Tyran odmieta pokoru a nalieha, že všetko, čo treba poznať, už poznáme.
• sa vyhýbame uzdravujúcej smrti ohňom, ktorý je zároveň Boh a spasiteľné Slov. Podľa Tomášovho evanjelia “Ježiš povedal: Kto mi je nablízku, je nablízku ohňu, a kto mi je vzdialený, je vzdialený Kráľovstvu.”

Kain, Ábel a obeta

Identita obety a práce

• Tí, čo odmietajú cestu Loga nahor, musia namiesto toho kontraproduktívne a trpko zápasiť s neústupčivosťou osudu.
• Ľudia si ako jediné bytosti uvedomili, že je možné obetovať prítomnosť v prospech budúcnosti a zakomponovali to do svojho fungovania
• Ak slúžite viacerým cieľom namiesto jedného, zažívate zmätok, úzkosť, bezcieľnosť a beznádej.
• Ak je všetko v jednom človeku zjednotené v službe rovnakej božskej jednoty, pochybnosti a tendencia upadnúť do biedy a beznádeje ustúpia.
• dialóg (dia-logos)
• uvedomenie, že existuje niečo väčšie a že je možné usilovať sa ísť tomu naproti
• Veľké veci sa ukazujú vtedy, keď sa skutočne snažíme mieriť nahor.
• mĺkvu, bezcieľnu a beznádejnú normálnosť okradnutú o čaro

Znepriatelení bratia dobra a zla

• Dvaja bratia sú odsúdení na boj. Ide o dve dramatické osobnosti v našom vnútri, dvoch duchov, cieľ nahor alebo nadol
• úhlavný nepriateľ v týchto príbehoch je často namyslený intelektuál a vyznávač technológie
• Nedokonalí ľudia presne preto patria k najskutočnejším a najuveriteľnejším hrdinom

Posvätný vzor politickosti

• Len čo sa svet rozdelí spôsobom, že tí, ktorí sú nespravodlivo na vrchole, sa oddelia od tých, ktorí nespravodlivo trpia na dne, zázračne sa otvára cesta k mesiášstvu.

Dobrý pastier ako archetypálny vodca

• Byť pastierom znamená sprevádzať a viesť.
• pastier disponuje schopnosťou odháňať predátorov.
• civilizovaného divocha
• Vykonaním obety vyjednávame s budúcnosťou. V tejto chvíli sa niečoho vzdávame a veríme, že sa nám naša obeta vráti aj s úrokom.
• ak spoločenský poriadok nie je založený na Logu, nebude dobrý a už vôbec nie veľmi dobrý poriadok
• každý pôžitkár je polyteista
• rôznorodé spektrum duchov, ktorí zodpovedajú jeho momentálnym impulzom a zdrojom motivácie.

Obeta príjemná Bohu

• Nedá sa byť v harmónii s vesmírnym poriadkom tak, že božstvu nanútime niečo poškodené alebo neužitočné
• To najlepšie nevyhnutne patrí Bohu

Tvorivo posadnutý duchom roztrpčenia

• Kain niečo ponecháva v zálohe, niečo si drží pre seba, a tak zlyhá v úlohe obetovať to najlepšie
• ak nekonáš dobre, pri dverách číha hriech
• pri dverách číha na teba hriech a jeho žiadostivosť, ale ty ju máš ovládať
• Trpko si nárokujeme na donebavolajúci a neomylný status obete
• Mohol sa dobrovoľne vystaviť hrozivému ostrému meču a nechať odumreté časti odrezať a spáliť. Namiesto toho pozýva k sebe diabla.
• Človek v pozícii obete (či sa v nej ocitol právom, alebo neprávom) by si mal z bolesti vziať ponaučenie, že nie je potrebné ju rozširovať ďalej alebo za ňu viniť Boha.
• zranení ľudia sa zoceľujú, odpúšťajú a obracajú list.
• Napodobňovanie seba samého, ktoré opísal Piaget, môžeme pokladať za základ rituálu.
• dráma obetného oltára … obchodovania s možnosťou vyjednávania s budúcnosťou alebo budúcim ja
• myšlienka rebríka, tyče alebo stromu, ktorý vypĺňa priestor medzi nebom a zemou.
• sa žiadny iný symbol nedotýka tak všeobecne jadra posvätnosti a žiadny z nich nemá schopnosť preniesť ten istý význam a silu do mysle človeka bez ohľadu na jeho kultúrny pôvod.
• “Ak predložíš to, čo je v tebe, tak ťa to zachráni. Ak nepredložíš to, čo je v tebe, zničí ťa to.”
• Život v hojnosti si vyžaduje úplnú a absolútnu oddanosť, každým pohľadom, slovom a činom.
• Mierte nahor a obetujte všetko, čo máte.

Pokora a viera verzus pýcha, zúfalosť a pomstychtivý hnev

• “Nevykonajte dnes nič v záchveve impulzov, čo vám pokazí zajtrajšok”
• Záväzok nie je iba obchodným vzťahom medzi prítomnosťou a budúcnosťou a jednotlivcom a spoločenstvom, ale zmluvou o vzťahu medzi jednotlivcom, spoločenstvom a duchom jednotlivca a spoločenstva.
• Kain sa v živote nedostane nikam … pretože jeho obety nie sú dostatočné.
• riešením v podmienkach extrémneho a zdanlivo nespravodlivého utrpenia je opätovne potvrdiť svoj záväzok k životu v plnosti a podstúpiť nevyhnutné zmeny, aby sme dokázali niesť svoj kríž
• Boží duch, ktorý sa odzrkadľuje v úplnom prijatí okolností, zostáva s nami počas utrpenie a boja so zlom
• nevinní často trpia viac ako vinní, pre ktorých je trest v istom zmysle vykúpením
• Boží otcovský Duch trvá na tom, že môžeme vyhrať proti nepriateľovi, nech čelíme čomukoľvek
• “Choď von, do sveta, ktorý ukrýva výzvy a príležitosti, a zvíťaz. Nauč sa ovládať hadov, namiesto toho, aby si sa pred nimi skrýval alebo aby si pred nimi ušiel.”
• Najlepšou stratégiou boja s hadom v záhrade je zostať v duchu, ktorý odporuje duchu roztrpčenia a arogancie, zranenej pýchy, bez ohľadu na to, koľko jedu produkuje.
• potrebujeme vedieť, ako vyťažiť maximum z niečoho zlého. Najhorším rozhodnutím je stratiť vieru v samotného ducha bytia a stávania sa.
• je potrebné a možné byť pánom svojich túžob
• za vlastné zlyhanie a utrpenie si môžete sami a že tým, že ste odmietli urobiť vec, o ktorej ste vedeli, že je správna, ste si ešte pohoršili.

Bratovražda a ešte horšie veci

• Kto by ešte mohol žiť po tom, čo zničil svoj ideál.
• z Kaina sa stane tulák v kraji Nód (v preklade “krajina pútnika”)
• peklo je skutočne bezodnou priepasťou. Veci môžu byť zlé, ale vždy sa dá urobiť niečo, čo danú situáciu ešte zhorší.
• Mne patrí pomsta, ja odplatím, hovorí Pán.
• Spoločnosť bez dôvery nebude nikdy prosperovať a žiť v pokoji
• zlo je dôsledkom vzdialenosti od Boha a nie niečím, čo existuje samo o sebe
• Tí, ktorí odmietajú podstúpiť náležité obety a v dôsledku roztrpčenej pomsty napádajú vlastných bratov
• Existencia okraj je nevyhnutná
• Je to miesto nevyhnutnej slobody a pokusov. Obsahuje však “obludné stvorenia”
• Klamári uctievajú falošné modly
• Nesprávne hodnotenie, ktoré sa v ňom každou lžou upevňuje, sa stáva zvykom a charakteristickým prvkom
• Ten, kto sám seba klame a svoju vlastnú lož počúva, dostane sa do takého stavu, že už nerozlišuje nijakú pravdu ani v sebe, ani okolo seba, a preto prestáva cítiť úctu k sebe i ostatným. Keďže si nikoho neváži, prestáva ľúbiť, a aby sa z nedostatku lásky nejako zamestnal a zabavil, oddáva sa vášňam a hrubým rozkošiam, až dôjde vo svojich nerestiach do úplnej zhovadenosti, a to všetko v dôsledku ustavičného klamania ľudí i seba. Ten, kto klame sám seba, sa skôr urazí ako hocikto iný.
• Klamár je beznádejný a chýba mu usmernenie.
• Kainovými potomkami sú budovatelia, inžinieri, stavitelia miest, výrobcovia hudobných nástrojov, nástrojov a zbraní
• základný problém etického konania by nemal podliehať technologickým riešeniam
• problematika pýchy, rozhorčenia a uctievania technológie

Noah: Boh ako volanie k príprave

Obri na zemi

Hriech a návrat chaosu

• Apsu, Tiamatinho druha, podstatu poriadku
• kultúry príliš zamerané na súčasné poznanie, strácajú tradičné zameranie nahor, ktoré ich chráni pred výstrelkami konsenzu
• nadprirodzené božstvo bojuje buď s obrovským predstaviteľom súčasného štátu či súčasnej spoločnosti (falošným Bohom Otcom), alebo chaosom
• Tí, ktorí nedbalo zničia živého ducha minulosti, volajú po návrate k chaosu.
• Posadnutie mysle moderného človeka, o ktorej Nietzsche píše ako o pozostatkoch krivdy … naznačuje istú bezmocnosť a neschopnosť vôle. Človek sa cíti byť poškodený a nedokáže tomu zabrániť.
• Podľa Nietzscheho je pozostatok krivdy choroba slabých.

Spása múdrymi a obnovenie sveta

• všetci sme do určitej miery stvoreniami konkrétneho prostredia, do ktorého sme sa narodili.
• Človeku, ktorý mieri na úplný vrchol a zameriava sa na pravdu namiesto toho, aby sa zameral a pretláčal vlastný sebecký záujem, chýba sebauvedomenie, pretože to, čomu venuje pozornosť, nie je o ňom.
• Ľudia klamú najmä preto, aby sa vyhli krátkodobej bolesti a mohli náležite pokračovať v pred.
• Každý z nás je nevyhnutne hrdinom vlastného života a ak ním nie sme, celkom sme nepochopili zmysel nášho bytia.
• Pravda je účinná sila, ktorej nemôže vzdorovať ani tyrania ohromujúcej väčšiny.
• spása samotného sveta závisí nejakým nemožným a tajomným spôsobom od každého zvrchovaného jedinca
• Adam a Eva ho zažili ako tvorivú silu a tvorcu hraníc, a ako Kain a Ábel, ktorí sa s ním stretli ako s ideálom a sudcom.
• Niečo ignorovať však nie je skutočne alternatívnou voľbou.
• všetci stelesňujú niečo hlboké, potrebné, tvorivé, aktívne, múdre, pravdivé a milujúce. V symbolickej reči to znamená, že sú najvernejším odrazom svojho stvoriteľa
• Bez ľudí, ktorí cielia nahor, nemôžu žiť ani zvieratá
• schopnosť mať “práva” sa spája so schopnosťou veci opätovať
• úprimná obeta rozumného a dobrého muža naveky odvracia apokalypsu
• život sa nachádza v žilách, tento dar je potrebné navrátiť Bohu v podobe krvi, a preto s ňou treba zaobchádzať s úctou.
• Podobá sa to zákazu jesť zo stromu poznania dobra a zla. Pripomína vám, že existuje niečo, čo by malo byť posvätné pri každom pokuse nasýtiť sa.
• Je dovolené bojovať len v tedy, keď je skutočnou motiváciou snaha udržiavať obetný záväzok s božským.

Vierolomný syn odsúdený na otroctvo

• pohŕdanie tradíciou, rodičmi alebo niečím iným sa stretáva s vysokým trestom
• Je veľkou chybou súdiť niekoho (a ešte horšie je opovrhovať niekým) iba na základe konania v najslabších chvíľach.
• Šém a Jefet nehľadia na otca s naivitou. Akceptujú, že má v sebe aj niečo padlé, ale aj napriek tomu mu preukazujú rešpekt.
• Nemusia z minulosti preberať všetko a syn môže počas dozrievania začať vnímať otcove chyby, no stále musí k nemu pristupovať s úctou.

Babylonská veža: Boh verzus krutovláda a pýcha

Lucifer a stavitelia

• honba za technológiou a uctievanie intelektu predstavujú náhradu za náležité etické úsilie
• Čím bol zikkurat vyšší, tým veľkolepejší bol vladár, a teda aj hrozivejšie štátne zriadenie.
• Zikkurat doslovne predstavoval vesmírny vrch a jeho sedem poschodí predstavovalo sedem nebeských telies.
• Hovorí o kráľovi s túžbou ovládnuť ostatné mestá a národy. Podarilo sa mu to tak, že postavil vežu, ktorou sa chcel dotknúť nebies.
• Babili(m) alebo “božia brána”
• hebrejsky koreň slova “balal” - “zmiasť”, “zmiešať”
• podľa tradície vznikol Babylon vďaka Nimródovi, ktorý konal v prílišnom sebavedomí a zo vzbury voči Bohu. Nimród je priamym potomkom Noachovho syna Cháma, ktorý sa posmieval z otcovej nahoty
• Babylon preto nie je len mestom arogantnej ríše, ale aj prototypom domova pre syna bez rešpektu voči otcovi
• spojenectve medzi duchom tyranie a popudom k intelektuálnemu a technologickému nadhodnocovaniu svojich možností
• Kain sa označuje v biblickom texte za prvého staviteľa mesta (Genezis 4, 17)
• Význam existuje len, ak sa oň niekto delí a ak sa nachádza v vzťahu k univerzálnemu referenčnému bodu
• Intelekt v čistej a náležite pokornej forme vedie k technickým zručnostiam, ktorú sú jasným odrazom Loga, čo môžeme vnímať ako najvyšší dar Stvoriteľa človeku.
• Ak sa pokúsi panovať, stáva sa z neho najhorší pán.
• Zneužitie technologickej moci v Babylone môžeme vnímať ako mužskú náchylnosť.
• Všetci obyvatelia babylonskej veže postupne stratili schopnosť komunikovať, rovnako muži aj ženy.
• Matriarchát stratí vyššie ciele, nalomí sa, poklesne a stane sa obeťou dvojitej sily pôžitkárstva, ktoré nastáva, keď Boh, náležitý vládca umrie, aj keď len načas.
• ženskosti, pre ktorú sa sex stal len komoditou
• nesmierna sexuálna príťažlivosť zdravých a krásnych žien je dar alebo talent a rovnako ako intelekt môže byť predmetom zneužitia
• Spoločnosť, ktorá uctieva pannu, pozdvihuje postavenie ženy, ktorá sa dobrovoľne vzdá manipulatívneho a sebeckého použitia moci ženskej sexuálnej príťažlivosti
• nepretržitého dialógu a tanca príznačného pre verné manželstvo
• ženu istým spôsobom nemožno oddeliť od dieťaťa a tým pádom aj od manžela
• “tvár zvieraťa” odkazuje na skutočnú identitu ukrytú za maskou plytkej sexuálnej príťažlivosti, ktorá sa dnes stala platidlom v rôznych podobách.
• stavitelia sa zúfalo snažia vytvoriť si ženy ktoré by k ním v skutočnosti nikdy dobrovoľne neprišli pre ich často zosmiešňovanú a často obmedzenú neatraktívnosť.
• Nevyslovíš meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo … ide o zákaz nárokovať si na božskú cnosť alebo službu Bohu, keď sa jej cieľ zakladá len na vlastných záujmoch.
• Lucifer po latinsky znamená “ten, čo prináša svetlo”, v čom možno vidieť narážku na Prometea, ktorý priniesol oheň.
• Frankenstein, čiže moderný Prometeus
• Konajú v snahe uspokojiť vlastný intelekt namiesto toho, aby sa oddali tomu najvyššiemu.

Pýcha a pád v repríze: zostup až do pekla

• Je lákavé použiť technologické výdobytky v bludiskách našich životov a následne sa vzniesť, ale prílišné sebavedomie a neuvážená oslava technológie môžu celý problém ešte zhoršiť.
• Najúspešnejší jedinci nie sú nevyhnutne tí najagresívnejší alebo najsilnejší, ale tí so schopnosťou riadiť vzťahy.
• Kainovi potomkovia postavili zatratenú vežu
• Je bytosť, ktorá od vekov hovorí: “Nech ma nenahradí vaša vlastná pýcha a moc, pretože tým rozpútate peklo.”

Neschopnosť rozumieť si navzájom

• plné “porozumenie” si vyžaduje spoločné stelesnenie skúsenosti, podobné emócie, motivácie a tiež vnímanie a konanie.
• Cesta k mieru preto vždy stojí na zblížení: “Je niečo, na čom sa vieme dohodnúť (a pevne sa toho držať a považovať to za sväté a vzájomne nesporné) aj počas hádky?
• Neexistuje nič narcistickejšie ako úplné nárokovanie si na sebaurčenie.
• Na pohyblivom piesku nemožno založiť žiadne spoločenstvo ani civilizáciu.
• Machiavelisti sú vypočítaví, manipulatívni a zbehlí v strategickom spoločenskom manévrovaní.
• Pre psychopatov je typický nedostatok empatia a výčitiek svedomia, ignorovanie alebo opovrhovanie spoločenskými normami, všeobecná impulzívnosť, neschopnosť oddialiť potešenie a obmedzená alebo žiadna schopnosť učiť sa zo skúsenosti.
• Používajú emočnú manipuláciu, a ak to nefunguje, uchýlia sa k čisto donucovacím prostriedkom.
• Preferencia krátkodobej stratégie rozmnožovania existuje spolu s túžbou po moci a ochotou alebo dokonca nadšením použiť ju a spája sa aj s výrazným a nápadným konzumizmom a materializmom. Pripomína to orgiastické oslovovanie zlatého teľaťa.
• Naša dezorientácia môže spočívať aj v tom, že sa naša identita stala súčasťou virtuálneho sveta. V online svete môžeme byť kýmkoľvek chceme, alebo si to aspoň myslíme. Čím viac času tam strávime, tým menej sme si istý tým, kým sme
• Ľudia sú odhodlaní stavať svoje dieťa do výšin, v ústrety ideálu, aby sa “preslávili”

Buď Boh, alebo …

• Úvodné verše knihy Genezis zobrazujú Boha ako ducha zameraného na lásku a pravdu. Od vekov tvorí z prvotného chaosu potenciálu dobrý poriadok.
• Boží duch rozdelil pôvodne (symbolicky hermafrodického) človeka na protikladnú dvojicu povolanú k harmonickej jednote
• základný nepriateľ stabilného a harmonického bytia a produktívneho stávania sa je ten, ktorý nás pokúša uzurpovať si toto právo prostredníctvom najpyšnejšej túžby zo všetkých: túžbou nahradiť Boha alebo sa ním priamo stať.
• Aké konkrétne predpoklady by sme nemali spochybňovať alebo akým hlasom by sme nemali načúvať?
• Život bez pozitívnych emócii nestratí na význame, pretože zmysel nemusí byť vždy len pozitívny. Život je aj o utrpení a utrpenie je forma významu.
• To, čo sa nachádza na najvyššom mieste alebo v základoch bytia
• odhodlanie ho napodobniť alebo stelesniť. Je to Boh, s ktorým od vekov zápasíme. Z princípu.
• Čo sa presnejšie deje babylonskými vežami … Nie je to azda samotná definícia totalitného štátu.
• Solženicyn: Bol som kedysi opojený úspechmi mladosti pokladal som sa za neomylného, a preto som bol krutý.
• Zlí a od vekov pyšní sa utopia v mori chaosu alebo sú rozdrvení silami tyranie.

Abrahám: Boh ako odvážne volanie k dobrodružnému putovaniu

Odíď

• nadprirodzená jednota povoláva aj pohodlných, detinských a neochotných ľudí k životnej úlohe a výzve
• zúčastniť sa výzvy, rozvíjať sa, zrieť, načiahnuť sa nahor a rásť smerom k svetlu, ovládať hadov a bojovať s drakmi, a nie hľadať istoty, pôžitkárske sebauspokojenie a moc.
• Je to niečo, čo najhlbšie napĺňa človeka, ktorý sa rozhodol starať o rodinu. Svedčí to o absolútnej jednote otca, dieťaťa a cesty vývinu vpred a nahor.
• sa vyhýba zmenám, ktoré by v ňom mohli nastať, ak by konal pravdivo
• klamár nežije svoj život, ale život klamstva a život klamára a dokonca aj život diabolského a desivého ducha lži.
• Pravým dobrodružstvom života je absolútne nepredvídateľné dianie
• náležitý vzťah s Bohom nemožno nadviazať, ak si pohodlne sedíme v područí luxusu.
• ak má dieťa všetky potreby naplnené, robí niečo iné ako to, že spí?
• Sme len pasívne batoľatá odkázané na to, aby druhí utíšili naše bolesti a naplnili naše potreby, alebo sme muži a ženy, ktorí by mali prevziať svet a zápasiť s ním, až kým nedosiahnu nebeský poriadok?
• dobrovoľné prijate zodpovednosti niesť tie najťažšie bremená je presne tým, čo dáva životu udržateľný zmysel, tvorí svet a napráva ho
• Podstatou človeka a Boha je ochota niesť najťažšie bremená života.
• Človek, ktorý verí v ducha dobrodružstva, sa vydá na cestu. Jeho presvedčenie sa prejavuje prostredníctvom záväzku. Vloží doň všetko: odhodlanie kráčať po ceste najintenzívnejšej skúsenosti a komplexného dozrievania.
• v stave detinskej závislosti
• Ak prijmeme požiadavku usilovať sa ísť vpred, odmena nemá hraníc.
• Každé miesto, kde zastane, zasvätí tomu najvyššiemu
• Nie je nevyhnutné vytyčovať si cieľ zas a znovu a prisahať, že budeme prinášať náležité obety, aby sme sa uistili, že všetko je v poriadku a že náš najvyšší cieľ nenahradí zatrpknutosť, neochota, falošnosť alebo duch pýchy?
• Všetko konanie a všetky slová zasväcujú Bohu
• nemôžeme byť ateistami. Niečo je potrebné vyzdvihnúť na vrchol a všetko ostatné obetovať.
• Každé nové dobrodružstvo si vyžaduje obetu predchádzajúceho komfortu, záväzku k cieľu a predchádzajúcej identity.
• Každá z nových nadobudnutých identít si musí nanovo potvrdiť záväzok s duchom, ktorý náležite patrí na najvyššie miesto.
• Abrám sa usiluje robiť správnu vec, v správnom čase, na správnom mieste. Tak sa spája nebo a zem … život plynie ako hudba a tanec zároveň.
• Kto je dostatočne rozumný, aby preukázal rozumnosť už počas prvého dobrodružstva?
• Cenou za prijatie zrady, bolesti a smrteľnosti a pekla je nebeské kráľovstvo a víťazstvo nad smrťou a zlom.
• Komu z nás nechýba odvaha a kto nie je na začiatku putovania nezrelo materialistický?
• Obdiv pobáda na napodobňovanie a neexistuje vyššia forma viery v niečo, ako napodobňovanie.
• umožniť niekomu byť závislý nie je obdivuhodný čin milosrdenstva. Práve naopak, je to zrada pravého ducha benevolentného patriarchátu.
• Jej dobrodružstvá sa udiali, pretože ochotne povedala “áno”, vrhla sa do ohňa a to, čo v nej nebolo dobré alebo náležité, spálila.
• obetovať svoje dieťa Bohu ako Abrám
• Boh je v Abrámovom príbehu duch, ktorý volá privilegovaných a chránených, aby opustili pohodlie svojho domova a vydali sa na dobrodružstvo života.

Diabol na križovatkách

• Tým, ktorí nás sprevádzajú a stanú sa blízkymi, raz musíme nevyhnutne povedať zbohom, ideálne v dobrom
• Úspech živí ďalší úspech
• Hojnosť závisí od skutočne odvážneho morálneho konania, šľachetnej viery a úprimnosti
• nižšie zjednocujúce sily (vrátane moci, pôžitkárskych potešení, zatrpknutosti, nenávisti, závisti a iných nerestí bojujúcich o primát)
• Ide o ekvivalent smrti Boha
• Mier je náležitý cieľ tých, ktorí skutočne mieria nahor a disponujú múdrosťou. Ide o produktívny pokoj dobre spravovanej záhrady.
• Veriť Bohu niekedy znamená pripraviť sa a vykročiť do boja.
• Ak si nájdete dôvody a ospravedlníte si niečo morálne neospravedlniteľné, stali ste sa obetou pokušenia vziať Božie meno nadarmo (Exodus 20, 7), alebo sa samoľúbo modliť na verejnosti (Matúš 6, 5-6)

Život - obetné oddelenie sa

• Abrám po ceste dostáva čoraz lepšie ponuky. S každou skúsenosťou sa jeho úsudok zlepšuje
• sa v procese vývoja stáva čoraz čírejším obrazom Loga
• konanie v prítomnosti (obeta) sa vyplatí v budúcnosti
• Boh odmieta v príbehu Kaina a Ábela Kainové druhotriedne obety.
• mať vzťah s nadprirodzeným je nevyhnutné, závisí už len od jeho podoby

Sex a parazitizmus

• Ženy si vyberajú dobrodružných a schopných mužov. Predovšetkým ich priťahuje ich kompetentnosť a sebavedomie.
• ochota zotrvať v povinnosti na základe záväzku alebo zmluvy, vytvoriť si vzťah s tradíciou a oddialiť potešenie
• Sebavedomie … ide o mierny neurotizmus alebo negatívnu emocionalitu (oslobodenie od úzkosti a bolesti) a nízku úroveň zhovievavosti, ktorá spája v sebe schopnosť nesúhlasiť s spoločenskými konvenciami a stáť si za svojím.
• dlhodobé stratégie monogamie … správnym ideálom.
• Abrámovi zdôrazňuje, že pôjde o dlhodobú spoluprácu
• Tí najlepší muži nasledujú Abrámov vzor a uplatňujú najdlhodobejšie a najpochopiteľnejšie stratégie.
• počatie je vždy zázrak
• ženy naklonené krátkodobým sexuálnym epizódam sa stanú korisťou tých najhorších mužov
• mladšie ženy vo svojej nezrelosti nie sú schopné rozlíšiť medzi klamstvom a pravdou vo svete mužov.
• Sex vznikol preto, aby ochránil život pred parazitmi
• Paraziti sa vo všeobecnosti množia rýchlejšie ako hostitelia, preto sa rýchlejšie vyvíjajú.
• Sexuálna reprodukcia umožňuje nepretržité miešanie génov a nepredvídateľné a stále sa meniace biologické prostredie pre parazitov.
• “parazitický životný štýl” patrí medzi jeden z klinicky uznaných príznakov psychopatie
• Mali by sme odporovať oslave a šíreniu étosu pôžitkárov, najmä v oblasti sexuality, mieriť nahor
• Boh schvaľuje sex len v kontexte posvätného vzťahu založenom na záväzku
• nárast pýchy (a to aj v sexuálnej identite!) ako hlavnej cnosti, ktorú ľudia verejne prezentujú, namiesto toho, aby ju označili za úplne smrteľný a večný hriech
• Idiotské pôžitkárstvo typické pre súčasnosť funguje iba pre dostatočne šťastných (mladých, zdravých, ochotných, fyzicky atraktívnych, dosť bohatých dovoliť si voľný čas spojený s týmito cieľmi).
• dospieť a urobiť z úprimnej obojstrannej obety skutočný základ vášho hlbokého vzťahu. Ak patrí sex Bohu, potom sa stráca všetka hanba a strach a nahrádza ich duch skutočnej hry plného a radostného uspokojenia
• Boh sľubuje Abrámovi, že sa jeho potomkovia rozšíria a porazia nepriateľov. Prečo? Pretože tí, ktorí kráčajú po zlatej ceste, víťazia v odvekej hre

Obeta a premena identity: Abrám, Saraj a Jakob

• Abrámovi, ktorý teraz kráča pred Bohom a snaží sa o dokonalosť
• dobrodružného putovania
• neprestajne putovanie nahor a nadol smerom k čoraz vyšším vrcholom. Stále ide o utrpenie, no utrpenie, ktoré ma smer. Je archetypom jedinca mieriaceho nahor, človeka, ktorý nanovo obnovuje náležitý vzorec osobného bytia po katastrofe chaosu (potopa) a poriadku (zatratená babylonská veža)
• symbol zanechania všetkého prebytočného, dokonca časti vlastného tela
• obriezka: túžba kráčať opäť nevedome a odvážne bez pokrývky (bez oblečenia a zavádzania) s Bohom v záhrade.
• každé rozhodnutie ísť nahor zvyšuje pravdepodobnosť podobného konania. Preto je východiskový bod oveľa menej dôležitý ako účel.
• Len zriedka nájdeme človeka, ktorý netúži v najhlbších zákutiach duše po treste, ktorý obnoví morálny poriadok po spáchaní zločinu. Prečo? Pretože svet bez skutočného hore alebo dole je strašný a beznádejný.
• skutočne vyvolení? Tí, ktorí úprimne a otvorene zápasia s Bohom a zvíťazia.
• Podobne ako Boh, ktorého uctieva, vytvára dobrý poriadok.

S anjelmi do priepasti

• každý človek, ktorého stretneme, je stvorený na Boží obraz, a preto sa v ňom ukrýva anjel, avatar božskej oživujúcej jednoty.
• Je preto povinnosťou každého z nás byť náležitým obrazom Boha a byť jedným a možno niekedy aj tým jediným spravodlivým.
• Neplodný styk (sodomčania) je prinajmenšom na nepriamej úrovni protikladom náležitého a vrelého prijatia Sáry a Abraháma, ktoré im prinesie plodnosť.
• Odjakživa tí, ktorých upozornia na zhýralosť, obracajú svoj hnev na druhú stranu namiesto toho aby si všimli vlastnú dobrovoľnú zaslepenosť, idiotské pôžitkárstvo a zvrátenosť.
• Nepohostinnosť je znakom ich absolútneho morálneho úpadku. Porušuje princíp milostivého a bezpečného zaobchádzania s cudzincami
• Všetci musíme jesť, piť, rozprávať sa, hoci aj neformálne, nenútene a zábavne.
• nedostatok príležitostí na spoločenskú interakciu a priestoru na pohostinnosť predstavuje hrozbu pre udržateľnosť štátu.
• Ľudia môžu putovať len po ceste, ktorá nie je ani rovná, ani úzka, len dovtedy, kým nenarazia na neprekonateľnú prekážku, skutočne smrtiacu jamu alebo neporaziteľného draka.
• obzrieť sa späť? Keď tyranský štát padne, nevyhnutne sa objaví falošná nostalgia za hypotetickými istotami vládnúceho totalitného systému.
• V dôsledku ich nevďačnej a roztrpčenej povahy otroka, ktorá si nárokovala na pozíciu obete, ich čakali problémy. Prečo trvá Izrealitom tri generácie prejsť kúsok cesty do zasľúbenej zeme? Pretože tí zmätení a bezcieľni sa buď do cieľa nedostanú, alebo im to trvá celú večnosť.
• Falošná nostalgia je pre nich útekom od skutočnosti a zodpovednosti prítomnosti, čo je odveké pokušenie.
• Neobzerajte sa späť za tým, čo ste zanechali, keď ste sa naučili hľadieť vpred a lepším smerom.
• u Abraháma nastal regres a pokles k vzorcu správania typickému pre počiatky jeho dobrodružného putovania. Stalo sa to v dôsledku blízkosti k zvrátenosti Sodomy a Gomory? Sled udalostí to naznačuje.
• vzor, ktorý udáva vodca komunity, budú nasledovať aj obyčajný ľudia
• Neexistujú chúlostivejšie vzťahy, náchylnejšie na konflikt a nevyhnutnejšie na udržanie a rozširovanie generačných vzťahov ako sexuálne vzťahy. Preto dáva zmysel, že ich musia regulovať zvyky a pravidlá, aby každý poznal svoju pozíciu a jej dôvod.

Vrchol obety

• Všetko bez ohľadu na hodnotu musíme obetovať Bohu.
• Dobrá matka obetuje svoje dieťa, aby ho ho strašný svet zlomil
• Abrahám dostal svojho syna naspäť
• Intelekt, sex, bohatstvo a materiálny úspech … falošné vyvýšené, niečo čo mohlo byť dobré sa stane zlým pánom.
• Neexistuje nič praktickejšie ako náležité obety voči tomu najvyššiemu a tiež neexistuje hranica v obetiach.
• Ako najlepšie skladovať zdroje? Správna odpoveď znie: “prostredníctvom dobrého mena”
• Nebeský sklad hodnôt je niečo nehmotné a abstraktnejšie ako materiálne bohatstvo. Je to dôsledok duchovného úsilia o vyšší poriadok.
• Rodič, ktorý za každú cenu chráni svoje dieťa a udržiava ho neprirodzene dlho v stave zvrátenej a kontraproduktívnej detinskosti, zároveň často a učelovo ničí dušu dieťaťa a odsudzuje ho na nekonečnú neistotu, úzkosť, beznádej a najtrpkejší hnev a nenávisť voči sebe.
• Ten istý zjednocujúci duch si od svojich stúpencov vyžaduje, aby išli do toho naplno a riskovali všetko.
• biblické príbehy. Ich dobrodružstvo nie je len čistým prebývaním v raji a nasýtením. Nie je ani bezcieľnou opakovanou lopotou.

Mojžiš I: Boh ako obávaný duch slobody

Židia - nevítaní prišelci a otroci

• Židia existovali po tisícročia ako prototyp úspešnej menšiny. Prečo? Možno pre ich kultúru vzdelanosti, vzdelávanie a ambiciózne disciplinované úsilie spojené so skutočným obdivom voči takému konaniu. Možno to súvisí so sexuálnym výberom vyššej inteligencie v rámci skupiny?
• všetci velikáni začínajú v malom
• správne vedenie prináša rozkvet aj v púšti
• Nešťastné deti často snívajú o tom, že sú siroty, ktoré rodičia opustili a raz ich nájdu a zachránia.
• Každá detská bytosť je oveľa viac dieťaťom prírody a kultúry a Boha ako dieťaťom vlastných rodičov. Každé dieťa vyrastá odcudzené od právoplatného kráľovstva, odvedené do sveta obyčajných ľudí, aby si uvedomilo svoj skutočný osud alebo pôvod. Zo strachu skryje lampu pod mericu, skryje to najlepšie, čo je v ňom, aby sa vyhlo pozornosti závistlivých tyranov a neprovokovalo ich.
• vyrásť a prevziať náležité miesto plnej zodpovednosti a osudu
• preniesť závislosť a vernosť od pozemského otca k nebeskému otcovi a to iste urobiť aj pri matke a prírode.
• Len čo sa človek zodpovedá Bohu, nikdy nebude cítiť potrebu pracovať pod palcom (alebo v područí hriechov) otca alebo sa schovávať pod matkine krídla.
• Mojžišovu smrteľnú slabosť. Je náchylný využívať silu, aj keď to nie je úplne potrebné, a konať impulzívne.
• urobí v malom to, čo neskôr urobí pre celý ľud
• V biblických príbehoch a literatúre ako takej sa často stretávame s postavou rozumného cudzinca, keď domáca krajina podľahne skaze.

Horiaci ker - zjavenie bytia a stávania sa

• osamoteného zamysleného Mojžiša, ktorý si všíma niečo nezvyčajné, čo uchváti jeho pozornosť a dobrodružného ducha.
• je ten, kto dobrovoľne odpovedá na volanie
• naše problémy si vyberajú nás a nie naopak.
• ker alebo strom je typickým symbolom života. Oheň je prejavom premeny.
• všetko živé horí, veď to je podstata samotného metabolizmu
• sa mu začínajú zjavovať hlbšie úrovne reality. To sa deje v menšom alebo väčšom rozsahu vždy tomu, kto sa úprimne a vážne vydá za tým, čo ho láka. Je to akt nadobúdania vedomia.
• Špecialisti vedia čoraz viac o čoraz menej veciach, až nakoniec vedia absolútne všetko o ničom.
• nič neexistuje v izolácii. Čokoľvek, čo študujeme do hĺbky, nakoniec svedčí o všetkom.
• Čo znamená prísť a stáť na svätej zemi bosý? … dostať sa k samému základu veci, začať chápať alebo rozumieť podstate vecí, dostať sa k hlbinám (alebo k výšinám)
• Obuv poukazuje na spoločenské postavenie, povolanie, účel, rolu a osud človeka
• Vyzuť sa znamená zanechať súčasnú rolu, opäť uzavrieť zmluvu so základom bytia a pripraviť sa na ďalší krok.
• S ľuďmi, s ktorými pravidelne vedieme podnetné rozhovory alebo máme iné hlboké interakcie, máme hlboký vzťah.
• ľahké a triviálne, zabávajú nás a nevyžadujú si žiadne úsilie, krátkodobo nás uspokojujú a nemajú dlhodobý efekt
• ak sa vytratí vernosť, otrasie to všetkým
• Čím hlbšia myšlienka, tým viac myšlienok od nej závisí.
• Čím hlbší je prvok zmluvy, tým viac zrada vyvoláva úzkosť a ničí nádej
• Keď zostúpime do hĺbok (alebo vystúpime do výšok) za tým, čo nás volá, vystupujeme na posvätnú pôdu.
• Premieňajúca sila hlbín je identická s Logom, ktorý sa vznáša nad hlbinami
• Neochvejná pokora na ceste do hlbín svedčí o skutočnom bádateľovi a dobrodruhovi. Podmienkou osvietenia je ochota zahodiť pretvárku vedomosti a morálnej múdrosti pre hľadanie pravdy. Je to ekvivalent vyzutia obuvi, symbol premeny identity. Mojžiš obetuje svoje staré ja na oltár premeny a z popola k nemu prehovorí božstvo. Je ako znovuzrodený fénix, ktorého slzy sú ochranou pred pohľadom paralyzujúceho baziliška.
• schopnosť vystihnúť slovami premenlivú prítomnosť a načrtnúť presvedčivý smer do budúcnosti, čo predstavuje vodcovstvo - to pravé, nie je ho falzifikát, ktorý využíva strach a manipuláciu. Tí, ktorí nazreli do hĺbky vecí, dokážu hovoriť so zvláštnou a výraznou autoritou.
• Ježiš disponuje autoritou toho, kto urobil kus práce a skutočne vie, čo robí.
• všetci musíme konať to najlepšie s talentami, ktoré sme dostali, aj napriek množstvu chýb
• Skutočný vodca sa musí spojiť s vedúcimi duchmi minulosti. Musí zosobniť, zastupovať a hovoriť v mene tých istých princípov, ktoré stoja za vznikom sveta
• zanechať svoje otrocké dospievajúce rozmary, prevziať zodpovednosť
• prichádza skutočný vodca, aby hovoril večným hlasom veľkého Otca a ponúkol chlieb a vodu, ktoré nasycujú a zaháňajú smäd. Vedie svoj ľud z tyranie a otroctva naprieč púšťou do zasnúbenej zeme.
• Skutočné vodcovstvo a skutočný charakter predstavujú vždy a všade opozíciu voči tyranovi a otrokovi … a odvrátenia sa od pokušení moci a podmanenia k odvekej ceste do zasnúbenej zeme.
• ǎšer môžeme prekladať ako “čo” alebo “kde”. Všetky tieto variácie môžeme pochopiť ako absolútny základ reality.
• Hmota sa prejavuje vo forme, existencia, čiže ľudská skúsenosť sa odohráva ako možnosť podstaty.
• prejavom rovnováhy medzi bytím poriadku a stavaním sa chaosu a prejavom hlbšieho princípu, ktorý umožňuje týmto princípom súznieť.
• večné a nemenné je zo svojej podstaty spoľahlivým a náležitým základom, a to, čo sa mení v čase a priestore, nemôžeme náležite považovať za to najskutočnejšie. V časoch krízy je nevyhnutné vrátiť sa k základu
• istá ústredná konštanta umožňuje udržanie smeru a obmedzuje úzkosť, ktorá sa objavuje v dôsledku nepredvídateľných zmien.
• Boh: neporovnateľnosť - som ten, ktorý nemá seberovného, záväzok - budem s tebou.

Návrat do kráľovstva krutovlády

• Boh viac než len naznačuje, že tvárou tvár veľkému protivenstvu možno situáciu zvrátiť
• faraónov odpor dáva Mojžišovi výhodu a že protivenstvo, ktorému čelí, prinesie úžitok jemu a jeho ľudu.
• Niekedy je poklad očividný a drak vyčkáva. To isté však platí aj o opaku: keď sa zjaví drak, niekde sa musí nachádzať poklad, len treba pozorne hľadať a nestrácať vieru. V ťažkých časoch je veľmi dôležité uvedomiť si to.
• Keď sa spoločnosť zmení na tyraniu a obráti sa k zlu, všetky poklady ponechá vyložené na stole, aby si ich mohli vziať tí, ktorí už ďalej nechcú byť otrokmi.
• Keď sa štát úplne zapredá lži, veriacim, samozrejme, zostáva všetko pravdivé a dobré
• Nie pôžitkárska anarchia nezrelosti, ale riadená sloboda tých, ktorí prinášajú náležité obety a dozrievajú, oslavujú alebo uctievajú Boha na púšti.
• mocný a arogantný faraón bude skutočne tvrdým orieškom.
• palica, o ktorú sa dá oprieť a na ktorú sa dá spoľahnúť. Palica je niečím, čo sprevádza náležité vodcovstvo alebo konanie. Jeho palica sa premieňa na hada, predstaviteľa premeny a obnovy
• Robí to z neho pána dynamiky medzi hadom a stromom, ktorá predstavuje horiaci krík (premena uprostred živého poriadku) a podstatu stromov uprostred rajskej záhrady. Zaujímavé však je, že Boh nariadi Mojžišovi, aby premenu vykonal tým najnebezpečnejším spôsobom, ktorý si vyžaduje najvyšší stupeň viery: hada nemá chytiť bezpečne za hlavu, ale za chvost.
• Napriek knihou Exodus stále nachádzame dôraz na to, že vykúpenie sa dosahuje ustavičným dobrovoľným vystavovaním sa hrozbe.
• Palica reprezentuje vesmírnu os.
• Palica označujúca jadro je ďalším vyjadrením Jákobovho rebríka alebo svätej hory, ktorá spája nebo a zem. Je stromom, po ktorom šamani liezli počas rituálov, aby získali poznanie bohov. Je to vesmírna os, ktorá sa vypína k Severke.
• Je to centrum mesta, vrchol zigguratu alebo pyramídu, kupola katedrály, veža kostola.
• Mojžiš získal schopnosť hrať sa na hranici medzi chorobou a zdravím… Asklepiova palica je takmer univerzálnym symbolom lekárstva.
• Had sa nachádza na palici, pretože je to dlhoveký a zdravý tvor. Hovorí sa tiež, že má schopnosť obnoviť svoju mladosť tým, že zvlečie kozu. Palica reprezentuje podporu, ktorú Asklépios dáva všetkým chorým, a had predstavuje liečivú silu, ktorou je obdarený
• tri opakovania vyvádzajú pozorovateľa z nevedomej náhodnosti a pravdepodobnosti
• sme náchylní sa pridŕžať tyranie v akejkoľvek sfére moci, ktorú sa nám podarilo získať, nech už je akokoľvek triviálna či bezvýznamná.
• neexistuje platná výhovorka, prečo by niekto nemal pokračovať vpred, keď je povolaný, bez ohľadu na osobné nedostatky a chyby.
• nikto nemôže ani by nemal robiť to, čo sa pokúsi urobiť nedávno určený vodca Izraelitov úplne sám - podniknúť veľké životné dobrodružstvo.
• Boh preto hovorí Mojžišovi, aby sa spojil s výrečný bratom Áronom
• Svet je postavený tak, že každý by mal a môže zohrať ústrednú úlohu. Preto sú všetci potenciálni spasitelia (vrátane tých, čo sa nimi aj skutočne stanú) musia uvedomiť, že každý z nás nesie svoj kríž a zachraňuje svoj svet.
• veľké dobrodružstvo jednej osoby nenarúša rovnako veľké potenciálne dobrodružstvo iných … len zvyšuje príležitosť pre iných
• rozdelenie zodpovednosti v rámci spoločenskej hierarchie na všetky úrovne spoločnosti

Späť do krajiny rastúceho útlaku

• Je paradoxné, že Boh, ktorý prikazuje Mojžišovi konfrontovať faraóna a vyviesť jeho zotročený ľud na slobodu, je tou istou silou, ktorá zatvrdzuje tyranovi srdce. Autori týchto státi sa odmietli vyhnúť komplexným protirečeniam života. Monoteistický a všemocný Boh stojí sa všetkým, čo sa deje.
• aby sa Bohu pripísala všetká autorita vrátane toho, čo zdanlivo odporuje jeho charakteru, ako ho v účastnosti chápeme.
• Nespočíva tyrania práve v tom, že na snahu o nápravu odpovedá tyran ešte väčším odporom? Symbolicky sa spája s kamenným kráľovstvom, pričom spásonosný a premieňajúci spasiteľ sa, naopak, spája s živou vodou.
• tí, ktorí zápasia s Bohom, z podstaty túžia po slobode a zániku tyranie
• sloboda nie je daná iba pre slobodu samu, ale preto, aby ľud “na púšti pripravil” Bohu “slávnosť”
• Je to sloboda pod záštitou najvyššieho možného dobra, neprestajná púť na najvyššie miesto, oslava obety, pravdy, rozumnej opatrnosti, odvahy.
• Nie je to nič iné ako Abrahámove obeta smerom nahor na ceste dobrodružstva alebo obeta Jákoba, neskôr Izraela, keď šplhá po rebríku v ústrety božskému. V širšom zmysle ide o dozrievanie.
• výzva k slobode od tyranie a otroctva nie je rozhodne volanie po anarchii alebo pôžitkárstve, ale pozvanie k dobrovoľnému úsiliu nasmerovanému nahor
• Princíp subsidiarity funguje, keď každý jednotlivec, manželský pár, rodina, miestne spoločenstvo, štát a národ znáša povinnosti alebo žije zmysluplné dobrodružstvo zodpovedajúce jeho postaveniu.
• Ľud, ktorý spravuje sám seba, nepotrebuje kráľa. Ak odmietne zodpovednosť, prevezme ju mocichtivý jedinec a použije ju proti otrokom, ktorí potláčajú svoje volanie a svedomie.
• Božia dobrota je nevyčerpateľná. Človeka stále lákajú nové prísľuby a dokonalosť, aj keď sa už blíži do zasľúbenej zeme a aj keď ju na zemi vie dosiahnuť len čiastočne.
• zjavenie pravdy veci neraz zhorší, bez ohľadu na to, na aká dlhý čas, pretože sa tým preukáže na neprávosť, ktorá predtým unikala pozornosti
• opakom takejto patologickej detinskosti je obeta dospelého človeka ktorá sa produktívne usiluje o najvyšší cieľ. Zrieknutie sa okamžitého uspokojenia, obetovanie dneška pre zajtrajšok, terajšieho úzkoprsého ja pre budúce ja a jednotlivca pre spoločenstvo vždy prináša stabilitu duše jednotlivca i štátu.
• aj zvrchovaný panovník sa musí skloniť pred tým najvyšším, pred náležitým prvým a posledným princípom a duchom. Autentická moc vychádza z najvyššieho zdroja bytia a stávania sa.
• Izraeliti vôbec nenaliehajú s horlivosťou autoritatívnych veriacich, že ich Boh a cieľ ich uctievania musí byť jediný pravý Boh. Skutoční nasledovníci Jahveho, tí, ktorí zápasia s Bohom, vždy hľadajú ten skutočný najvyšší a zjednocujúci princíp a potom žijú v súlade s jeho zjavením.
• podriaďujú božskému poriadku. Odmietajú vziať si ovocie zo stromu poznania dobra a zla, nechcú sa spolčovať s diabolskou nadutosťou ani sa jej podriaďovať a odmetajú pokušenie uzurpovať si moc.
• Ich povinnosťou je podriadiť sa Bohu, čo ich oslobodí od nadvlády a otroctva vlastných sebeckých túžob.
• Žaba je symbolom prechodu do posmrtného života, prostredníctvom medzi božstvom v hlbinách a svetom hore.
• Záplava žiab preto nie je ničím iným ako znakom toho, že Boh je hrozný a večný sudca, ktorý sa čoskoro zjaví.
• Tyrani sa musia nevyhnutne podriadiť parazitom. Tí, ktorí sa svojvoľne posadia na najvyššie miesto, sa nakoniec musia podriadiť najnižším z najnižších.
• nespravodliví autokrati celkom oprávnene sú čoraz paranoidnejší
• Nepoddajnosť je jedným z hlavných znakov totality, tvrdenie, že poznáme už všetko potrebné.
• Čím je pravý tyran pyšnejší a sebaistejší, tým viac odmieta nápravu.
• Neskôr prichádzajú Egypťania o dobytok. To čiastočne poukazuje na zničenie nie len prítomnosti, ale aj budúcnosti, pretože dobytok poskytuje potravu nielen v prítomnosti, ale aj v ďalekej budúcnosti, ak sa s ním správne hospodári.
• Mojžiš nástojí, že na slávnosti sa musí zúčastniť aj dobytok. Značí to, že božská milosť patrí aj pozemským zvieratám, čo pripomína správne spravovanie záhrady a podmaňovanie si prírodného poriadku.
• Izraeliti jedia nekvasený chlieb, nemajú čas, aby im vykysol. Sú pripravení odpovedať na volanie, o ktorom oveľa neskor hovorí Kristus, keď vystríha, že príde ako zlodej uprostred noci
• V momente, keď sa ozve volanie a hlas vedomie, je najvyšší čas ísť. Bez ohľadu na všetko. Múdri sa pripravujú, a tak sú vždy pripravení.
• Skutočne zdravý dynamický vzťah, ktorý je napríklad základom pevného manželstva, vzniká v dôsledku nespočetného množstva malých obiet úzkoprsých túžob a želaní partnera, aby dosiahli vyššie spoločné dobro pre pár a rodinu.
• atmosfére pokory (“Musím sa niečo nové naučiť”), ochoty mieriť k vyššiemu cieľu, ochoty niečoho sa vzdať.
• vzdali by ste sa potešenia z víťazstva, ak by ste tým odbremenili manžela alebo manželku od ťažoby spojenej s prehrou?
• Tyran sa, naopak, drží svojich zbraní bez ohľadu na to, ako veľmi mu to uškodí. Nikdy sa nesnaží problémy vyriešiť v zárodku. Vyhýbaním sa a tvrdohlavým odmietaním si okolo seba nazbiera také množstvo hadov, že sú nakoniec všade a stále rastú. Keď je ich dosť a sú dostatočné veľké, spoja sa. Tak povstane drak chaosu ochotný a pripravený zničiť všetko. To je doslova ten najstarší príbeh.
• Tí, ktorí sa pridŕžajú správnej viery, nakoniec získajú všetko, dokonca aj to, čo sa im tyran snaží odňať.
• Skutočný vodca ponúkne takú atraktívnu cieľovú destináciu, že je jeho ľud ochotný putovať vpred dobrovoľne a s entuziazmom, božskou inšpiráciou, v ústrety prorocky zjavenej budúcnosti a prísľubu.

Neodvratné medzivládie chaosu a sprevádzajúci duch

• Na to, aby sme prelomili tyraniu a dostali sa do zasľúbenej zeme, nevyhnutne musíme prejsť púšťou.
• prispôsobili čoraz zhoršujúcemu sa a obmedzenejšiemu miestu na život. Ľudia sa takto k sebe správajú celý čas a potom hynú v dôsledku predvídateľnosti, hlúposti a nudy.
• Tyraniu nahrádza chaos, neistota a bezcieľnosť v podobe púšte. Na takom mieste panuje úzkosť a beznádej.
• Človek pod vládou tyrana má smer a poriadok, hoci je nesprávny a patologický. Len čo oň však príde, zjavia sa všetky možné cesty, čo je naňho priveľa. Svet bez cieľa a štruktúry spôsobuje úzkosť.
• Ak ste sami seba vystavili tyranii a chcete sa jej zbaviť, je málo pravdepodobné, že vás život sa okamžite zlepší.
• Človek ustavične čelí následkom toho, že sa vyhýbal zodpovednosti.
• “Tyrania je lepšia ako púšť.” - odjakživa kričia tí, ktorí čoraz viac podliehajú vlastnému utrpeniu
• Generácie ústupkov a odmietania zodpovednosti zanechávajú svoje stopy. Zvyky slobodných ľudí miznú a objavujú sa spôsoby otrokov.
• Ani tá najzelenejšia a najúrodnejšia krajina nemôže byť skutočným rajom ak ju obývajú rozpoltení, bezcieľni a sebeckí ľudia.
• Skutočným otrokom trvá večnosť sa niekam dostať. Bezcieľne putovanie premení každú (aj krátku) cestu na nekonečnú.
• Sú na hranici medzi poriadkom, ktorý ustrnul v tyranii, a chaosom púšte.
• ohnivý stĺp počas temnej noci a oblačný stĺp počas dňa. Odkazujú na odvekú súhru protikladov, z ktorých postáva svet, ako to popisuje úvod knihy Genezis.
• Božstvo je súhrou medzi volaním a svedomím.
• pyšnú trúfalosť Adama a Evy, alebo neschopnosť prinášať náležité obety a zostup do zatrpknutosti ako u Kaina a jeho potomkov, Chámovej nevernosti
• nový poriadok dokáže vzniknúť aj prostredí uprostred chaosu a neistoty
• Svet tvorí odveká dynamika medzi poriadkom a chaosom
• Ľavá hemisféra mozgu riadenie známeho, pravá neznámeho (nie na jazyk a neverbálnu komunikáciu)
• vesmír je skutočne metaforou pre neznáme a cudzie ako také, ktoré vstupuje do tanca s blízkym a známym.
• Richard Dawkins: “živý organizmus je model sveta, v ktorom sám žije”
• Existuje veľké, neuchopiteľné množstvo faktov, chaotický súhrn faktov. Vedomie prepožičiava tomuto chaosu hodnotu, podmaňuje si ho, dáva všetko na svoje miesto a od vekov tvorí dobrý poriadok.
• Efektívnosť je veľmi dôležitou súčasťou poriadku
• duch biblických textov a v širšom kontexte celej mytologickej sféry nie je “nič iné” ako odraz sféry ľudských interakcií, či už minulých, alebo prítomných.
• Boh biblických textov je neopísateľný a nepochopiteľný. Nachádza sa mimo prírody, času a priestoru (Exodus 3, 14 a Jób 38-41 a Izaiáš 55, 8-9)
• platí, že sa dá vyjednávať s budúcnosťou a že náležité obety môžu zaistiť hojnosť, istotu a príležitosti v budúcnosti.
• Biblický text nás opisuje ako “obraz” Boží. Boh je síce oveľa väčší ako obyčajný človek, ale aspoň v niečom sa mu podobá, a preto myšlienka, že sme odrazom božskej povahy, platí. Preto môžeme hovoriť o Božskej “osobnosti”.
• Možno práve náboženstvo nie je ópiom ľudstva. Možno je ním práve racionalistický materialistický ateizmus, ktorý je kamuflážou nezodpovedných.
• Realita včerajška a zvyky sú príliš zákerné na to, aby s nimi ľudia bojovali.
• Ak je náš cieľ skutočný, cestu nám vyjasní najvyšší duch
• Ľudí posadnutých vlastnými machináciami však voda zaplaví, potopí a zničí.
• Boh ukáže prorokovi drevo, Mojžiš ho hodí do vody a tá zosladne - Boh poskytuje vodcovi vždy sladkú pomoc.
• s novým nebom a novou zemou, čiže s obnovením vesmírneho poriadku
• Jedinec, ktorý sa dobrovoľne obetuje pre spoločenstvo, stabilitu prítomnosti a prísľub do budúcnosti, je základom a nekonečným zdrojom vôd
• Vzdávanie sa zodpovednosti je súčasť dobrovoľného otroctva, čo je skutočným predpokladom tyranie. Znamená to opustiť povinnosť byť Božím obrazom, bojovať s chaosom a patologickým poriadkom a vyhnúť sa dobrodružstvu
• Izraeliti dostanú príkaz, aby nezbierali viac, ako potrebujú pre deň, ale aby cestou na púšti verili Bohu. Je to obmena neskoršieho evanjeliového príkazu “Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň ma dosť vlastného trápenia”
• tri generácie - trvá naozaj tak dlho, zbaviť sa otrockých zvykov?
• Ponúkol by spravodlivý a milosrdný Boh novému národu už obývanú krajinu?
• Tí, ktorí sa psychologicky aj spoločensky usporiadajú v hierarchii náležitého nebeského poriadku, nevyhnutne a na záver zvíťazia nad tými, ktorí tak nekonajú. Je potrebné mať na pamäti, že Kanaánčania su Kainovými potomkami, zatrpknutí ľudia, trpkí uctievači falošných modiel, pôžitkárski a mocichtiví ľudia. Preto je nevyhnutné, aby sa Kanáan dostal do rúk ľudí, ktorí skutočne zápasia s Bohom.
• Boh povie Mojžišovi, aby udrel palicou do skaly na Horebe, pričom z nej vytryskne voda.
• Horeb je Sinaj. Je to svätý vrch, spojenie neba a zeme, axis mundi, os sveta
• Na mieste, kde sa nebo skláňa, aby pobozkalo zem, vždy vytryskne voda a uhasí všetok smäd
• Ide o zjavenie, v materiálnom zmysle, inštinktu, ktorý nás volá, aby sme sa premieňali smerom nahor a vyvíjali smerom k oslobudzujúcemu dobrodružstvu života.
• Svedčí to o nevyhnutnosti jadra, zjednocujúceho a motivujúceho štandardu, najmä pre ľudí v kríze.
• Chúr predstavuje spoľahlivého obyčajného človeka, dobrého občana, ktorý vezme do rúk zodpovednosť obyčajným, ale úplne nevyhnutným spôsobom.

Princíp subsidiarity ako alternatíva k otroctvu

• Roztržka nastáva vtedy, keď sa štruktúra zmyslu jedného človeka, pomocou ktorej sa orientuje, zrazí s príkazmi štruktúry iného človeka. Tak vzniká zrážka medzi dvoma hierarchiami hodnôt a princípov.
• vzdajú sa zodpovednosti za vlastné problémy … sa odsudzujú na opovrhnutiahodnú a kontraproduktívnu závislosť
• Vyzdvihnutie proroka na pozíciu sudcu predstavuje len krok od jeho korunovania za kráľa, čím by nahradil faraóna a vystavil Izraelitov nebezpečenstvám od ktorých len nedávno utiekli.
• len zriedkavo človek odmietne slobodne vyslovenú chválu davu: “Veď kto som, aby som namietal, keď zo mňa všetci robia spasiteľa?” Takáto ponuka však môže byť len úplatkom zo strany tých, ktorí odmietajú vlastnú osobnú zvrchovanosť a zodpovednosť
• dobrovoľné prevzatie zodpovednosti za sebaurčenie prináša životu zmysel
• Prevzatie zodpovednosti je totožné s premieňajúcim dobrodružstvom Abraháma (Jakoba, Izrealitov a tiež Kristových nasledovníkov)
• zodpovednosť za seba a spoločné vládnutie je identické s dospelosťou
• predvídavého, obetavého, autonómneho, pohostinného, produktívneho, štedrého a náležite spoločenského jednotlivca.
• Princíp subsidiarity, decentralizácie a rozdelenia zodpovednosti v tomto príbehu je alternatívou k patologickému poriadku tyranie alebo chaosu na púšti
• V hre, v ktorej nikto nechce podvádzať, nepotrebujeme rozhodcov
• platí, že čím väčšia je vzdialenosť medzi problémom a subjektom, ktorý ho má vyriešiť, tým viac sa oslabujú informácie nevyhnutné na efektívne konanie
• Tomáš Akvinský trval na tom, že náležité fungovanie akejkoľvek nadradenej sily má pomôcť tým podriadeným a nie ich nahrádzať.
• “Ak je nepovolené odobrať jednotlivcom to, čo môžu vykonávať vlastnými silami a vlastným úsilím a prideliť to spoločenstvu, tak je nespravodlivé preniesť na väčšiu na vyššiu spoločnosť to, čo môžu vykonávať menšie a nižšie spoločenstvá”.
• zakladatelia USA vnímali autoritu najlepšie umiestnenú najprv v rukách jednotlivca, potom rodiny, mesta, kraja, štátu a potom (len potom) federálnej vlády.
• Exodus 19, 4-6 … ako som vás niesol na orlích krídlach …

Prikázania ako jasné zjavenie zvykov

• Na najvyššom vrchole úzkej a rovnej cesty nemôže existovať nič nedokonalé. Taký príkaz je skutočnou výzvou pre vzdorovitých a hriešnych ľudi.
• Sú pekelné ohne a ich intenzita porovnateľné so vzdialenosťou, ktorú si hriešnik vytvoril medzi sebou a Bohom
• Ľuďom vystaveným narušeniu predpokladov … sa zväčší amygdala, časť mozgu zodpovedná za produkciu negatívnych emócii, a zmenší hipokamus, ktorý tlmí negatívne emócie tým, že vkladá inak nepochopiteľné udalosti do pochopiteľného a známeho kontextu.
• talamus, orgán zodpovedný za intenzitu vedomia, sa stane veľmi citlivým na zmyslové stimuly, pričom takáto premena nastáva po všeobecnom pochopení doslovne v každej situácii.
• Očisťovanie a posväcovanie chráni Izraelitov pred príliš intenzívnym stretnutím s božským.
• Stvárnenia, ktoré si tvoríme v dôsledku opakovanej skúsenosti s daným fenoménom, umožňujú zasadiť si ho do kontextu a buď ho úplne zbaviť významu, alebo zúžiť na isté časti, ktoré súvisia s vybudovanou zručnosťou, keď sme v minulosti s daným fenoménom interagovali, ovládli ho alebo ritualizovali. Tým pádom pamäť brzdí intenzitu nadprirodzeného zážitku.
• C.G. Jung: organizované náboženstvo chráni pred náboženskou skúsenosťou
• Mieru, do akej by nás také stretnutie mohlo zraniť, môžeme ovplyvniť objemom duchovného balastu, ktorý sme v sebe nahromadili. Očisťujúci oheň Božieho ohnivého meča sa môže ľahko javiť ako pekelný tým, ktorí sú zaplavení hriechom.
• Na vrchole hory, teda na vrcholu hierarchie a systému hodnôt, dostáva Mojžiš od Boha priame zjavenie pravidiel, ktorými sa má spoločnosť riadiť.
• členovia svorky alebo tlupy si vyvinú schopnosť nielen riadiť pozornosť v súlade s touto hierarchickou štruktúrou, ale sú tiež jej obrazom, predstavujú štruktúru zvykov a návykov
• Len čo vznikne obraz vzorca konania, otvára sa ďalšia možnosť pre stvorenie komunikovať a sémanticky alebo jazykovo vnímať. Nastáva následná alebo dôsledná premena obrazu na slovo.
• Zakódovanie vzorcov správania do obrazu dáva obrazu hĺbku vzorca správania, ktorý vznikol interaktívnym, iteratívnym a nakoniec evolučným spôsobom. Vzorec správania ako taký sa stelesňuje a distribuuje namiesto toho, aby sme mu priamo porozumeli
• Vzorec správania skupiny je modelom prostredia, v ktorom skupia vznikla
• Desatoro - pravidlá, od ktorých závisia iné pravidlá
• Po prvé, zamerajte sa na najvyšší možný cieľ
• V súdnom spore nenadŕžaj nikomu za to, že je chudobný (Exodus 23, 3)
• Druhá časť hlavného prikázania: “Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im”. Ide o otvorené vyjadrenie vzájomnosti.
• Pre zradcov (psychopatov a predátorských parazitov) je dôležité, aby stále pokračovali v stratégii nevzájomnej alebo sebeckej pomoci. Potrebujú nepretržitý prísun nových a naivných, dobrovoľne zaslepených, alebo inak nevedomých obetí. Táto taktika je, mimochodom, zhodná s nevyhnutnou, potrebnou a nevedomou puťou Kaina. Pretože všetci, čo sa spoliehajú na vzorec druhotriednych obiet, sú roztrpčení odmietnutím a motivovaní k pomste, cítia potrebu presúvať sa z miesta na miesto a hľadať nové obete. Tí, ktorých zradia viackrát, si to zapamätajú a postupne prestávajú chcieť byť v roli pešiaka, obetného baránka alebo ešte horšej.
• Nasledovníci Pánovho anjela zvíťazia. Táto myšlienka sa opakuje naprieč Starou (a Novou) zmluvou.
• Každý jednotlivec sa preto musí niečoho vzdať, aby z toho ťažila celá spoločnosť. Svet všetkých proti všetkým, ktorý je alternatívou k svetu obety, je svetom nekonečnej vojny a nedostatku.
• Vrch Archy - miesto zmierenia roztriešteného, úzkostlivého a beznájdejného hriešnika s Bohom. Kedže má ústrednú pozíciu, je vyrobená z čistého zlata
• dobrovoľné slávnostné zrieknutie sa všetkého nízkeho v prospech vyššieho a toho najvyššieho.
• Najhorším hadom zo všetkých je had ukrytý vnútri. Neexistuje väčšia zrada ako tá, ktorú vykonáme sami na sebe.
• Určiť si priority znamená priniesť obetu a priniesť náležitú obetu znamená konať pokánie. V podstate neexistuje rozdiel medzi pokáním a vytrvalou oddanosťou všetkému nižšiemu tomu, čo je vyššie.
• Jednotlivec musí obetovať túžbu po okamžitom úzkoprsom uspokojení, aby predĺžil existenciu a udržal budúce ja v prospech hierarchického spoločenstva manželstva, rodiny, spoločenstva a prostredia.

Mojžiš II: Pôžitkárstvo a detinské pokušenie

Materializmus a búrlivá oslava

• ľud sa okamžite vráti k uctievaniu falošných božstiev
• pohanskému posadnutiu vlastnými inštinktami
• Existuje len veľmi malý rozdiel medzi uctievaním materialistického uspokojenia a posadnutím impulzívnymi a deštruktívnymi rozmarmi
• Mojžiš videl, že ľud si počína bezuzdne - lebo Áron ich vydal napospas hanbe uprostred ich protivníkov.
• rozprávanie o nástupe ničivého populizmu naznačuje základný problém pravdy alebo spoločenskej zmluvy založenej len na súlade, ak mu chýba skutočná zhoda s vnútorne usporiadanou presahujúcou realitou alebo vopred daným vesmírnym poriadkom
• u Izraelitov pri uctievaní zlatého teľaťa ide o pôžitkársku oslavu a neúctivé a opilecké hýrenie
• v neprítomnosti hlasu skutočne náročného cieľa nahor sa tí najnezrelejší a najneporiadnejší úspešne pokúsia získať moc
• Ľud, ktorý zanecháva všetku zodpovednosť a zrelosť v honbe za niečim svetským a pôžitkárskym, nedokáže priniesť obetu potrebnú na zaistenie prežitia v budúcnosti alebo pokojný život v spoločenstve. Správanie týchto ľudí si vyžaduje zásah mocného autoritatívneho vodcu.
• V knihe Zjavenie, ktorá je archetypom nedávnych čias, zabije krvavá obluda pôžitkársku matku všetkých prostitútok
• vzťah s vlastným svedomím a volaním
• Ľudia sa stávajú tým, čo robia, a naše zámery a ciele menia naše vnímanie. Ich pravidelným opakovaním sa môže vo svedomí odstrániť všetko relevantné pre vládnuci étos. Ak človek hreší, dobro sa vytráca a zrak sa mu zužuje. Na úrovni jednotlivca dochádza k odcudzeniu od svedomia a odmietnutiu volania. Na kolektívnej úrovni Boh umiera. Božstvo sa v dôsledku veľkého hriechu vytratí do neznáma

Zúfalé znovuobnovenie zmluvy

• svätostánok mimo tábora - znamená to, že jadro sa stalo okrajom
• Keď sa Boh vzdiali od ľudu, len proroci na okraji stále dokážu vidieť a počuť pravdu
• ľudská duša je mikrokozmom alebo modelom vesmírneho poriadku.
• zobrazenie “otca na nebesiach” - lepšie ako žiadne. Také zobrazenie nemáme považovať za finálne alebo úplné.
• Dawkins: v mozgu existuje medzera v tvare Boha, ktorú treba vyplniť
• láska k planéte sa príliš často spája s nenávisťou voči jej obyvateľom. Uctievanie Baala, boha prírody, sa typicky spájalo s obetovaním detí
• hriechom sa vždy niečo stratí, aj keď je odpustený. Mojžiš opakuje výstup na vrch Sinaj s novými a prázdnymi tabuľami v rukách, aby získal obnovené božské slová. Ide tak o opakované zobrazenie Abrahámovského dobrodružstva v mikrokozme a ďalší výstup Jákobovým rebríkom.
• Trestá vinu otcov na synoch do tretieho a štvrtého pokolenia. Po nesprávnom nastavení cieľa sa pokrivenie štruktúry reality len tak nestratí. Chybu je potrebné napraviť, ak nie pomocou hriešnika, tak potom tými, ktorí nasledujú jeho volanie.
• Ježiš tým naznačil, že ani najmenšia časť Mojžišovho Zákona nezostane nesplnená alebo neuplatnená. Inak povedané: nič urobené so zlým úmyslom samo od seba nezmizne.
• Každý ideál je nevyhnutne sudcom, každá odchýlka od ideálu robí nevyhnutný rozsudok prísnejším
• končí kniha Exodus a zároveň dôležitý krok v procesa rozvoja niečoho, čo možno prirovnať k usadenej civilizácii. Izraelský stánok je predchodcom synagóg, katedrál, kostolov. Stava sa jadrom mesta alebo obce, miestom zhromaždenia pre obety zjednoteného spoločenstva a zriadením, kdem môžu ľudia vyznať hriechy, kajať sa a odčiniť ich.
• Táto ústredná stavba jej neskoršie varianty sú náhradou svätého vrchu Sinaj alebo Horeb.
• Je to miesto obety, ktorá je základom spoločenstva, kde sa jednotlivec vždy niečoho vzdáva alebo niečo obetuje, aby si našiel svoje miesto vo svete. Môžeme tak konať bez nátlaku alebo sily, keď dôstojne prijmeme božské pozvanie. Inak sa to dá riadiť len kopancami a krikom, keď človek nedokáže dospieť
• V spoločnosti vždy existuje niečo posvätne a nedovolené, pretože diskusia o tom, čo sa môže a nemôže, je podstatou spoločenského nažívania. Oddelenie chaosu od poriadku je základom živého bytia.
• schopnosti oddialiť uspokojenie, vziať do úvahy druhých, hrať podľa pravidiel a dobrovoľne pridať ruku k dielu.
• Vnímanie nedovoleného je v neposlednom rade signálom prijatia obety na úrovni jednotlivca, na ktorej stojí spoločnosť, čím sa určuje, komu sa dá veriť alebo nedá veriť.
• Boh, podobne ako Abrahámovi, sľubuje Mojžišovmu potomstvu na začiatku dobrodružného putovania víťazstvo.
• Skutočne krutý pre tých, ktorí čelia osudu horšiemu ako smrť, by bol svet bez prísnych pravidiel. Keď si neurčíme hranice - keď nikdy nepovieme “nie” - nikomu nikdy nezraníme city, impulzívna anarchia a mocichtivé súperenie následne všetko zničí
• Nie je nič hodné súcitu na nečinnosti, ktorá vedie k takejto katastrofe. Ide o čisté vzdanie sa najpodstatnejšej patriarchálnej zodpovednosti.
• Pôžitkárska anarchia s vyžaduje vládu strašného otca. Ľudia zotročení v skutočnej tyranii nezažívajú bratstvo, spoluprácu, hravú súťaživosť a lásku.
• Sterilnosť a otroctvo autoritatívneho nátlaku prináša malosť, zatrpknutosť a bezhraničný sadizmus.
• Boh koná milosrdne, keď veľmi konkrétne varuje Izraelitov, aby nezišli z cesty. Božiu “krutosť” možno lepšie chápať ako nevyhnutný dôsledok dobrovoľne vykonaného hriechu. Tento prístup je úplným opakom Kainovho nekonečne ničivého a zatrpknutého stavania sa do pozície obete.
• v knihe Numeri cesta premeny kedysi chatrnej bandy otrokov na štruktúrovanú a funkčnú spoločnosť, pričom pokrok je vyzdvihnutý pomocou číselnej abstrakcie a následného spoločenského poriadku.
• Organizácia spoločnosti im umožní pokračovať v ceste vpred.
• Tendencia stavať sa do pozície obete je typická pre tých najhorších ľudí, machiavelistov, manipulátorov, narcisov, psychopatov, parazitov a sadistov.
• Len čo sa ľud začal považovať za prekliaty a uviaznutý v nespravodlivej situácii, nič mu nie je zakázané, čo je skutočná motivácia pre tým, ktorí hovoria o útlaku. V procese degenerácie ohovárajú, mračia sa o očierňujú.
• používajú slova nie na to, aby komunikovali, ale aby rozvracali a ničili
• uchvátila ich náramná žiadostivosť. Izraeliti v novom stave relatívnej predvídateľnosti, stability, pokoja a mieru zbytočne a nerozumne pestujú vlastné žiadosti, namiesto vďaky za to, čo dostali a urobili.
• Ich ustavičné dobiedzanie a plač ho znechucujú tak veľmi, že si praje umrieť: “Ak chceš takto so mnou zaobchádzať, prosím, radšej ma zabi, ak by som našiel u teba priazeň, aby som nemusel hľadieť na svoje nešťastie” (Numeri 11, 15).
• produktívna hierarchia postavená na vzájomnej obete a dôvere. V biblickom rozprávaní neexistuje rozdiel medzi morálnym konaním a úspechom napriek najdlhším možným časovým úsekom.
• Zdá sa nezpochybniteľné, že smrť je vložená do štruktúry nášho bytia a že nie je dôsledkom morálneho pochybenia bez ohľadu na jeho rozsah.
• Žiadny technologický zázrak by neexistoval bez predchádzajúceho rozvoja skutočnej pokory a ducha úprimného hľadania
• naša čiastočná kolektívna porážka smrti je dôsledkom najpodstatnejšieho trvalého a úspešného morálneho konania, čo je druhotný následok technologických zázrakov, ktoré umožnili také presmerovanie
• Zasľúbená zem - miesto, ktoré človek založí vytrvalým morálnym úsilím na úrovni jednotlivca aj spoločenstva. Po tom, čo sa Izraeliti zorganizovali na psychologickej úrovni a aspoň čiastočne sa zbavili neochoty prijať zodpovednosť, roztriešteného hašterenia sa, vierolomnosti a falošnej nostalgie za obdobím tyranie a spoločensky sa usporiadali podľa princípu subsidiarity, sú dostatočne vyvinutí na to, aby na horizonte uvideli zasľúbenú zem.
• Cestou do budúcnosti sa stretávame s nekonečnými duchmi odporu, príliš často ide o Kainových potomkov.
• Mnohé zasľúbené krajiny už obývajú Kanaánčania, ktorí zlyhali, čo sčasti svedčí o náročnosti úlohy.
• opatrnosť možno najlepšie pochopiť ako zlyhanie vodcov a nie ako úprimný opis nástrah a prekážok Izraelitov.
• Ľudí možno vystrašiť tak, aby sa podriadili, čo ich udrží v otroctve a umožní vzostup budúcich tyranov - tých samých zvedov, ktorí šíria predpovede o blížiacej sa skaze
• uzurpátor zaseje pochybnosti a hrôzu, aby sa mu podarilo demoralizovať, zviesť a získať moc. Prečo demoralizovať? Pretože pochybnosti o budúcnosti spôsobujú úzkosť a ničia nádej.
• teror a následná úzkosť a beznádej sú zároveň pozvaním vzdať sa zodpovednosti a vrátiť sa do stavu detinských potešení a okamžitého uspokojenia. … Všetko je beznádejné a je čas žiť, ako by tu nebolo zajtrajška.
• Boh takpovediac súhlasí byť dobrým, ale nesúhlasí, že sa úplne vzdá pomsty.
• konanie Loga, oddeľovanie kúkoľa od pšenice
• Degradácia na prach začína vierolomnými vodcami a šíriteľmi klebiet
• Nie je možné, aby tí, ktorí stratili vieru, prišli do skutočného cieľa
• tí, ktorí praktizujú skutočnú vieru uprostred zbabelosti a výsmešného fatalizmu davu, budú prenasledovaní pre opovážlivosť namiesto toho, aby ich ignorovali. Ide o súčasť vzorca zničenia ideálu typického pre Kainových potomkov.
• Ak niečo vlastníte, čo ostatní nie, je potrebné byť trocha benevolentný na okrajoch
• nebyť náročný a skúpy tam, kde hranice nie sú jasné, a radšej pripustiť to, čo ešte nie je zaradené do spoločenského poriadku a nemôže vo svojom postavení prekvitať
• Jednotlivec môže povstať a byť za svoj vzostup uznávaný namiesto toho, aby ho považovali za niekoho, kto druhých vykorisťoval a vyšplhal sa po chrbtoch iných.
• podpora pomáha vyčleneným alebo marginalizovaným skupinám začleniť sa alebo priblížiť sa k jadru.
• Rút sa dostala z okraja do jadra až k ideálu a následne ešte zohrala dôležitú úlohu v ďalšom osude izraelského národa.
• Okraj má hodnotu ako jadro. Bez jadra nič nevydrží. Bez okraja neexistuje možnosť experimentovať.
• Variabilnosť nachádzame na okraji s ohľadom na funkcie, ktoré nie sú životne dôležité.
• Metastabilitu garantuje rešpekt voči premieňajúcemu Logu a jeho vykryštalizovaniu do otcovskej stabilizujúcej podoby (niečo podobné zákonom a prorokom).
• Človek si pripomína múdrosť jadra práve uvažovaním o okraji.
• Hlupák je tu čiastočne preto, aby nám pripomínal rozumných, ten, kto sa pasuje s tragédiou, nám pripomína rozjarenosť víťaza a zločinec poukazuje na hrdinu
• Ak sa okraj snaží uzurpovať jadro, stáva sa z neho posol chaosu, ktorý ako prvý ničí samotný okraj pre jeho značnú nestabilitu a zraniteľnosť.
• rovnostatkársky populizmus
• Korachové prevratné impulzy sú okrajovým pokusom prisvojiť si jadro.
• Mojžišov úprimný pokus o zmiernenie rebeli zmetú zo stola. Rebeli nechcú pokoj. Chcú prevrátiť poriadok, ku ktorému neprispievajú inak ako mocou, a chcú si privlastniť všetky pozície hypotetickej nadvlády a sily.
• Mojžiš čelí nepriateľom, ktorí si nárokujú na morálnu prevahu, pričom tvrdia, že konajú v mene ľudu, čo ospravedlňuje ich pokusy privlastniť si moc a konať v mene obetí.
• Dobrý človek nemá čo skrývať, pretože už obetoval vlastné úzkoprsé a pôžitkárske záujmy nadprirodzenému dobru. Zotrváva v príkazoch svedomia a verne nasleduje hlas povolania.
• Keď si tí na okraji nárokujú na jadro, bežne sa nezrúti jadro, ale práve nespravodliví uzurpátori. Preto je nadmerný a zvyčajne falošný súcit s ľuďmi na temnom okraji sveta (pamätajme, že v tomto spočíval odveký hriech Evy) taký neospravedlniteľný.
• Príliš starostlivá matka ohrozí jeho integritu, zrelosť duše, príležitosť k skutočnému dobrodružstvu a nádej k rozvoju smerom nahor.
• Mojžiš, Áron a v menšej miere vodcovia izraelských kmeňov a bežní ľudia vykonali skutočnú prácu, a preto získali autoritu a schopnosti potrebné na udržanie poriadku a pokračovanie v ceste vpred.
• po vierolomnosti a rebélii nasleduje ďalšia púšť
• Mojžišová palica je palica je palica tradície a poriadku. Po zneužití sa z nej ľahko stáva obušok nátlaku a moci.
• Neskôr Mojžiš a Áron priamo naznačia, že práve oni dvaja vykonávajú akt spásy namiesto toho, aby jasne a v celej pokore vzdali slávu Bohu.
• Áron prichádza o oblečenie a autoritu, identitu pozemského vodcu a umiera
• Politično skazené pýchou a mocou nemôže v žiadnom prípade byť duchom, ktorý vedie do raja, bez ohľadu na jeho predchádzajúce zásluhy a úspechy.
• vráti sa do stavu ukrivdených obetí, čo Boha neteší
• Priepasť je skutočne bezodná. Ak vás zastihne nešťastie, či oprávnene alebo nie, a zachováte si vieru, máte aspoň útechu odvahy a viery, ktorá vás na ceste utrpenia sprevádza. Ak stratíte nádej a namiesto toho za obrátite na cestu zatrpknutosti, arogancie a zavádzania, peklo, ktorým ste si prešli, nech je akékoľvek zle, nebude ničím v porovnaní s peklom, ktoré ešte len príde.
• Tento ohnivý plaz je chaos a neznámo v rozmanitých podobách predátora. Drak v sebe spája mačku, hada, vtáka a oheň (všetkých odvekých nepriateľov človeka a iné primáty). Má schopnosť zvliecť sa z kože a znovu narodiť.
• boj s drakom nachádzame v najpodstatnejších príbehoch ľudstva.
• dobrovoľný boj s tou najstrašidelnejšou a najodpornejšou vecou prináša večne bohatstvá
• hada vezme a pripevní na palicu, žrď alebo symbol tradície, zvolá vzbúrený ľud, aby dobrovoľne a v dobrej viere hľadeli na túto spojenú prítomnosť chaosu a poriadku
• Keď sa ktokoľvek z uštipnutých naň pozrie, zostane nažive.
• Izraeliti hľadia na hada, aby opäť získali vieru, stali sa odvážnejšími, menej ustráchanými a ochotnejšími pokračovať na ceste púšťou
• “A ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto v neho verí, mal večný život”
• zázračné jedlo na púšti a voda zo skaly, ktoré dáva Boh Izraelitom, a chleby a ryby, ktoré neskôr dáva zástup Ježiš, sú metajedlá, ako sme už naznačili. Sú znakom nebeského étosu, ducha psychologickej integrity a cieľa spoločenstva, ktorý dáva zasľúbený život v hojnosti namiesto konkrétneho jedla a vody. Kristus sa počas tohto zázraku predstavuje ako metahad, súhrn alebo lepšie povedané podstata alebo duch všetkých hrozných vecí, na ktoré musí človek dobrovoľne pozrieť, dokonca ich vďačne a otvorene prijať, aby tak vykonal úplnú obetu, ktorá je Bohu najmilšia.
• Najhorší a najnespravodlivejší osud navštevuje tých, ktorí si to najmenej zaslúžia. Presne preto je Kristovo utrpenie konečnou spásonosnou katastrofou.
• kríž je absolútnym drakom, zjednocuje chaos Leviatana a behémota patologického poriadku, ktorý Logos porazil na samom počiatku a ktorý ich ustavične a všade poráža.
• Neexistuje horší a zároveň lepší osud ako ten Kristov
• kríže sú znakom tradície a premeny. Označujú ideál a tvoria veľmi dobrý psychologický a spoločenský poriadok.
• vyzdvihujeme Syna človeka, aby sme sa nepominuli od zúfalstva uprostred ťažkostí života.
• Existujú dôvody, prečo by sme sa mali obávať niečoho cudzieho. Sú v nás hlboko zakorenené a biologicky sme sa im prispôsobili. No práve to, čo je nové a neznáme, sa môže stať záchranou.
• Jitro, Mojžišov milovaný a obdivovaný svokor, ktorý ho zachránil pred tým, aby sa stal tyranom, a zachránil Izraelitov pred opätovným pádom do otroctva patril k Midjánčanom.
• Existuje milión spôsobov ako zísť z cesty, ale veľmi málo skutočne efektívnych, účinných, produktívnych, štedrých a zjednotených spôsobov pohybu vpred.
• nič okrem Boha nemá byť povýšené na najvyššie miesto.
• to najlepšie, v čo môžeme dúfať, keď sa snažíme rozlíšiť náš vzťah s niečím cudzím, je vedieť, že sme si osvojili dôvtip a úsudok tých, ktorí kráčajú s Bohom, a teda vieme vo vhodnom čase náležite rozhodnúť.

Jonáš a večná priepasť

• prečo ja?
• sa pridŕžal vedenia vnútorného hlasu
• Od vekov sa stretávame so snahou zbaviť sa zodpovednosti alebo ju zmenšiť
• Môže za to atraktívnosť lži, ktorá sa často prejavuje ako ticho namiesto hriechu v podobe priamej manipulácie a zavádzania.
• Možno je hlas vedomia súčasťou ducha, ktorý vidí všetko, dokáže sa orientovať v minulosti, prítomnosti a budúcnosti a zároveň zjednocuje jednotlivca so skupinou
• Ako rozumný, ale nedostatočne bohabojný človek, odmietne toto volanie
• Jonášov spánok počas krízy
• Ak zostane ticho, keď máte priniesť svedectvo, zaplatíte náležitú cenu
• Peklo ako také je horšie ako smrť
• Duch pekla je duch zla. Je to trpká kombinácia závisti, hnevu, arogancie, zvádzania, pohŕdania a roztrpčenia. Je to nekonečná túžba diabolského intelektu uzurpovať, nahrádzať a posadiť sa na najvyšší trón.
• Cesta do svetla vedia cez temnotu
• Nerozumné spoločnosti vrátane Ninivčanov berú svoje tradície a nahromadené zdroje za samozrejmosť. Žijú nevedome z bohatstva minulosti
• Bohatstvo minulosti a prírody považujeme za niečo, čo nám patrí, čo si dokonca zaslúžime
• Strata syna následný smútok rezbára Geppetta zobrazujú túžbu Boha po skutočnom záväzku alebo vzťahu s človekom. Nie sme v skutočnosti spolutvorcovia tejto reality a dokonca neba? Sme schopní vytvoriť si peklo
• Morálne nebezpečenstvo bohatstva a privilégia spočíva v pokušení k nezrelému pôžitkárskemu sebectvu
• Stratený, dokonca márnotratný syn strateného otca, sa možno sám ocitne povolaný alebo dotknutý svedomím vydať sa na cestu do tých najhlbších hlbín temnôt, aby našiel a zachránil nejasného alebo nevedomého ducha patriarchátu.
• “nájde sa to v špine”
• Vezmite svoj kríž a neste ho alebo čelte následkom. Čo je horšie ako kríž? Peklo. Peklo pre vás, pre tých, ktorých milujete a pre všetkých ostatných. Peklo, ktoré závisí od vás, od toho, že zostávate ticho, keď máte niečo povedať, keď utekáte alebo sa snažíte o útek do bezvedomia, keď sa ozve Boží hlas a neodvratný hlas svedomia.
• Ako vznikajú totalitné štáty? Ide o spoluprácu každej zatratenej duše s nadvládou klamstva a ticha, keď je potrebné vysloviť pravdu.
• len málokedy nájdeme niekoho, kto sa dnes v čase krízy nezahrabe do piesku.
• Akú veľkú dieru vo svete zanechalo vaše zlyhanie uskutočniť to najlepšie vo vás? táto diera, otvorená rana … pripomína portál do pekla.
• Ignorujte svoje svedomie a riskujete peklo.
• Pochybili ste, ale v skutočnosti ste nevedeli konať lepšie, tak budete za túto chybu potrestaný pomerne ľahko. Týmto chráni Boh nevinných, dokonca naivných.
• Ak pochybíte, aj napriek poznaniu, budete potrestaný nielen následkami chyby, ale aj za to, že ste zradili samého seba. Čo je ešte horšie, zradili ste odvekého Sprievodcu.
• Veľryba vždy a nevyhnutne zatvorí svoje čeľuste s Jonášmi, ktorí sa rozhodli byť ticho, a vezme ich do najtemnejšieho podsvetia, kam stiahli aj svojich milovaných
• V dôsledku zostúpenia a vzkresenia zanecháva Jonáš za sebou diabla, stáva sa človekom, ktorý hľadal a našiel svetlo v temnote. Hlboko porozumel tomu, čoho sa má báť a čoho sa nemá báť: hlbokého modrého mora, pekla a Boha a nie vlastného pohodlia a komfortu a blížnych.
• Naučil sa, že nemá hľadať istotu vlastného tela a napĺňať vlastné túžby, ale že má hľadať spásu duše.
• Slovo Jedného večne vykupuje mnohých
• Boh je od vekovo ochotný ukázať svoje milosrdenstvo tým, ktorí sa kajajú aj napriek ich minulým hriechom a dokonca aj napriek ich nepriateľstvu s Božím vyvoleným ľudom, Židmi.
• tí, ktorí mlčia, tak možno konajú preto, lebo odhalenie pravdy by mohlo oslobodiť ich nepriateľov od utrpenia. Pre tých, ktorí sa nenaučili milovať nepriateľov alebo sa nezbavili túžby po pomste, je niečo také neprijateľné.

Jonáš ľutuje svoje cnosti

• Kto by sa dobrovoľne vzdal potešenie a pocitu morálnej nadradenosti nad svojimi nepriateľmi?
• Pýcha, ktorá viedla Adama k tomu, aby zjedol ovocie od Evy, je rovnakým pokušením, ktoré ho stavia do pozície sudcu, čo robí človeka nedostatočným. Rovnaký postoj vedia Kaina volať na Boha pre nedokonalosti morálneho poriadku, ktorý zdanlivo spôsoboval jeho utrpenie.
• Zdá sa, že sa usilovne snaží nerobiť nič iné, len oddeľovať kúkoľ od pšenice, aby všetko, čo má skutočnú hodnotu, akúkoľvek malú, sa k nemu dostalo.
• Jonáš je vďačný za výhody v podobe stromu a tieňa, ktorý vyrástol tak náhle a tak šťastne … a nad zničením stromu narieka s takmer samovražednou intenzitou. Teší sa z tieňa od prírody, je vďačný za jej milosrdenstvo a starostlivosť, ale stále sa hnevá na Boha za oveľa väčšiu úľavu od trestu, milosrdenstvo a starostlivosť voči Ninivčanom.
• Jonáš nahrádza skutočnú morálku, ktorá by mu umožnila milovať aj nepriateľov, falošným cieľom a trúfalosťou, a sebecky sa stane spojencom lesov a stromov.
• sebecké uctievanie prírody, ktorým zakrývame hlbokú nenávisť k ľudstvu
• vyzdvihnutie prírody sa v skutočnosti spája s pýchou človeka, ktorý sa vyvyšuje. Vyvyšuje sa do pozície odvekého sudcu vždy vinného ľudstva.
• Neexistuje rozdiel medzi tichom dobrého človeka a víťazstvom autoritárskeho a zlého človeka. Dokonca aj mesto plné nepriateľov môže byť zachránené jednotlivcom, ktorý je ochotný vysloviť jednoduché pravdy, bez ktorých im hrozí apokalypsa.
• Láska k človeku, dokonca aj v jeho padlej podobe, má v sebe väčšiu morálnu hodnotu ako uctievanie štedrej, potrebnej a hojnej starostlivosti prírody.
• Príbeh muža, ženy a Boha nie je príbeh moci alebo potešenia, ale ustavičnej obety a premeny, ktorá nás pozdvihuje, zmieruje súčasnosť s minulosťou a jednotlivca so spoločenstvom.

Záver

• Život v raji je cena iba pre tých, ktorí dobrovoľne, ochotne a dokonca vďačne nesú tie najťažšie bremená a dokonca vezmú na seba hriechy sveta.
• Kainové zatrpknuté hĺbanie nad vlastným osudom nepripomína nič menšie ako spečatené manželstvo človeka a nenávistného a závislého ducha pekla.
• Abrámova cesta začína neskoro.
• Abrám sa vydá na cestu najskôr ako zavádzajúci lotor, potom ako bojovník a spojenec kráľov, neskôr ako pustovník s Božími anjelmi a dokonca s Bohom.
• všetko, najmä to najmilovanejšie, máme obetovať tomu vyššiemu a úžasnou správou je, že všetko, čo obetujeme, sa nám vráti späť.
• Každý človek je povolaný povedať to, čo má. Inak svet trpí, lebo človek nevypovie jedinečnú a a unikátnu pravdu.
• isté hriechy poškodzujú nielen dušu človeka, ale aj svet
• Jednoducho neexistuje nič skutočnejšie ako dobro a zlo, ktoré mu od vekov oponuje
• Sme to my, čo nevyhnutne zápasíme s Bohom. Ak zápasíme a hľadíme na neho, môžeme sa zjednotiť s odvekou realitou a kráčať s Bohom a udržiavať a kultivovať rajskú záhradu.
• Je najvyšší čas, aby sme to najvyššie zachránili z jeho nevedomej existencie na tom najnižšom mieste, plne si uvedomovali zázračné premeny, ktorými teraz tak prudko čelíme, znovu obnovili náš záväzok s Bohom, ktorého zázračné slová dávajú vedomiu a spoločnosti štruktúru do takej miery, do akej sú funkčné a produktívne. Je načase, aby sme úprimne zápasili, prebrali sa, vrátili sa k nášmu pôvodu a konečne, ako uvedomelí dospelí, spoznali, kam patríme.
• Deus renatus est.